Macron rád používa diplomatické gestá, starú školu manierov. Ako jeden z mála si získal Trumpa – a nemusí byť nato ani diktátorom. Ohuroval ho večerou na Eiffelovke a do Kongresu prišiel porozprávať o francúzsko-amerických vzťahoch na príkladoch padlých z prvej svetovej.

Či sa mu podarilo Trumpa aj presvedčiť o cene hodnotového spojenectva (nie je to len o sóji a rope, rozumiete?), nechajme na čitateľov postreh. Ale – ako hovorí Formanov hrdina z Preletu nad kukučím hniezdom – aspoň to skúsil.
Macron totiž staromódne verí na osvieteneckú metódu, ktorá sa volá vzdelávanie. Preto tiež obchádza európske metropoly a vysvetľuje svoj pohľad na Úniu.
Formát rozhovoru politika s občanmi väčšinou neprekročí štátnu hranicu; detto priamy rozhovor o vízii EÚ. Kvitujeme preto Macronovo nóvum, aj keby malo len symbolickú hodnotu.
Pri jeho záľube v štátnických symboloch však považujeme výber miesta – v Primaciálnom paláci bol podpísaný mier, ktorý znamenal Napoleonov triumf v regióne – za trochu, hm, domýšľavý.