Československá republika to prvé týždne po svojom narodení v roku 1918 nemala na Slovensku ľahké. Maďarská propaganda prirovnávala česko-slovenské bratstvo k osudu Kaina a Ábela. „Česi vám vezmú vieru,“ bol jeden z kľúčových maďarských sloganov.
S Maďarmi spájal nábožensky založených Slovákov kult Panny Márie, husitské tradície importované spoza Moravy im nič nehovorili. A kone československých legionárov ustajnené v chráme božom boli zdrojom konfliktov.
Na viacerých miestach vznik Československej republiky otvorene vítali, no mnoho Slovákov vnímalo prvé mesiace po vyhlásení štátu len za prechodné a počítali s obnovením Uhorska. Neverili, že Česi sú dostatočne silní, aby si udržali kontrolu nad Slovenskom.
Aj to bol dôvod na to, aby československé politické špičky odmietli maďarský návrh na referendum, ktoré malo rozhodnúť o budúcnosti územia medzi Dunajom a Tatrami.
Napríklad niekdajší starosta Kremnice Július Zsembery v decembri 1918 organizoval petíciu na protest proti anexii Slovenska Československom a odovzdal zbrane a muníciu maďarským gardám v okolí mesta.
Československé bezpečnostné orgány ho zavreli a prepustili, až keď prisľúbil, že už nebude agitovať proti novým pomerom...
Čo je na týchto riadkoch zvláštne? O vzniku Československej republiky v roku 1918 vyšli predsa desiatky kníh, štúdií alebo monografií. Ale len jednu napísal Fín.
Slovensko ako ihrisko nacionalizmu
Ismo Nurmi je dnes už bývalý historik. Najskôr sa zahľadel do východnej Európy, potom do dievčaťa z Moravy a v deväťdesiatych rokoch aj do Slovenska a jeho dejín.
