Glosa sudcu z Popradu k vlastnému verdiktu, akože čo by mal urobiť Kiska, je justičný škandál prvého stupňa. Okrem zaujatosti, ktorá by Radačovského mala diskvalifikovať z pozemkovej kauzy prezidenta, je posielanie kohokoľvek do Ameriky či Izraela – a vôbec rady ohľadom budúcnosti účastníka sporu - čistá nehoráznosť, úplné vypadnutie z roly.

Navyše samo rozhodnutie, ktoré ponecháva pozemky vo vlastníctve pôvodného majiteľa a priznáva Kiskovi finančné vyrovnanie od sprostredkovateľa kúpy, nezakladá žiadne morálne konzekvencie.
Ak sám sudca na inom mieste tvrdí, že prezident kupoval „v dobrej viere“, tak hocičo sa o priebehu transakcie domnievame, štylizovanie sa do morálneho habitu je i čisto logicky absurdné.
Čo je horšie. Nasmerovanie Kisku do krajín, kde sa údajne „cíti dobre“, je príznakový „marker“, že sudca je obeťou interpretácie o „proamerickom“ postoji prezidenta, ktorú ideologická subverzia Kremľa už dostala - žiaľ – aj do tradičných médií.
Na rezignáciu je Radačovský, nie Kiska.