ch vecí, t. j. v každej normálnej krajine takého člena vlády, ktorému nerobí problém orientovať sa v príboroch na slávnostných banketoch, bolo o to zarážajúcejšie, že náš pán minister deklasoval sám seba vyjadrením na adresu svojich nedávnych kolegov. Viete si predstaviť, čo by narobilo v našich najvyšších kruhoch, keby sa napríklad iný minister zahraničných vecí vyjadril obdobným spôsobom na adresu slovenského veľvyslanca, k akým záverom o protislovenskom sprisahaní by došla naša vládna koalícia, sledujúca čistý štít Slovenska takmer tak pozorne ako termíny výplat mesačných odmien za sedenie v dozorných radách?
Tento istý minister zahraničných vecí SR len nedávno presviedčal verejnosť, že Slovensko nemá "blbého" ministra zahraničných vecí, a týmto nesporne skromným sebahodnotením sa pokúšal odôvodňovať, prečo proti nemu vedú opozičné médiá kampaň.
Pre potreby pointy tohto článku pripusťme, že pán minister sa nemýli. V takomto prípade nás však začnú prepadať iné myšlienky - náš minister zahraničia takýmto dehonestujúcim spôsobom reagoval na výroky veľvyslanca USA, ktorý nepovedal nič iné ako to, že pre integráciu SR do EÚ a NATO je dôležité demonštrovanie, že SR plne rešpektuje demokratické hodnoty NATO, upozornil na hrozbu posilňovania moci štátu na úkor slobody jednotlivca, vyslovil obavy z niektorých zákonov a návrhov zákonov, napríklad Trestného a vysokoškolského zákona, zákona o nadáciách, návrhu zákona o médiách.