Československo sa nestalo v tých novembrových dňoch demokraciu zo dňa na deň, stále bolo o čo bojovať.
Ani arabská jar sa neskončila posledným transparentom pozametaným na káhirskom Tahríre vo februári 2011.
Vždy je o čo bojovať, vždy sa dá ukázať, že nešlo len o náhodný dejinný výstrel, ale o proces smerovania k niečomu lepšiemu.
Ruský novinár Babčenko: Moja vražda nezachránila len mňa, ale aj iných Čítajte A to aj v prípade, že v konkrétnej situácii ten boj vyzerá ako stratený.
Ani ukrajinský majdan sa neskončil v momente, keď Viktor Janukovyč opustil svoju luxusnú vilu a ušiel pod Putinove krídla.
Vtedy sa prerod Ukrajiny na skutočne demokratickú spoločnosť, kde bude vládnuť právo a nie oligarchovia, len začal.
Na východ od Slovenska je stále štát, kde majú priveľa moci pochybní podnikatelia a polovojenské skupiny, kde sa novinári boja o život. To neznamená, že ukrajinská cesta do Európy, ktorá sa začala pred piatimi rokmi na tom bájnom majdane, zlyhala.
To znamená, že sa ešte neskončila.
