Autor je vedúci Centra európskej bezpečnosti v Ústave medzinárodných vzťahov v Prahe.
Keď pred desiatimi rokmi Rusko vyskúšalo zo zeme strelu s plochou dráhou letu, ktorú predtým odpaľovalo z mora, veľa pozornosti to nevzbudilo. Bola už vo výzbroji námorníctva a išlo teda len o to, odkiaľ vyštartovala.
Koncom minulého roku však americkí predstavitelia spresnili informácie o tejto rakete, ktorá porušuje tridsať rokov starú zmluvu o jadrovom odzbrojení medzi Spojenými štátmi a vtedajším Sovietskym zväzom.
Strela s doletom nad 500 kilometrov totiž spadá do kategórie rakiet stredného doletu, ktorých vývoj, výrobu a testovanie zakázali v roku 1987. Americký prezident pred niekoľkými dňami oznámil, že Spojené štáty od tejto zmluvy odstúpia práve z dôvodu jej porušovania zo strany Ruska.
Prečo sa tak deje až po desiatich rokoch je menej dôležité ako dôsledky, ktoré to bude mať pre bezpečnosť v Európe a najmä v Ázii.
Európa ako rukojemník
Sovietsky zväz to nemal v otázke jadrových zbraní na začiatku studenej vojny najľahšie. Spojené štáty mohli poľahky vymazať ruské mestá z mapy na spôsob Hirošimy a Nagasaki vďaka prístupu k leteckým základniam v západnej Európe a Japonsku, no Moskva rovnakú možnosť nemala aj pre obrovské vzdialenosti v podobe Atlantického a Tichého oceánu.
Medzikontintinentálne balistické strely boli aj v závere 50. rokov len v plienkach, a navyše v sovietskom prípade požierali neuveriteľné sumy z rozpočtu. Lacnejším, jednoduchým a efektívnym riešením boli balistické rakety stredného doletu.
Práve ony viedli ku Kubánskej raketovej kríze v roku 1962 a Moskva ich od konca 50. rokov rozmiestňovala napríklad vo svojich pobaltských republikách, čo najbližšie k západnej Európe.
Aj keď sú balistické rakety mnohonásobne rýchlejšie ako strely s plochou dráhou letu, ktoré obvykle dosahujú len rýchlosť bežného dopravného lietadla, ich prvé verzie nemali diplomaticky povedané najpresnejšiu mušku. Dali sa preto účinne použiť len na ničenie veľkých sídel v západnej Európe, ktorá sa tak stala akýmsi rukojemníkom Sovietskeho zväzu.
Hrozba zničenia Londýna či Paríža predstavovala protiváhu americkej hrozby zničenia sovietskych miest.
Katastrofa bez varovania
K prvému posunu došlo s dostupnejšími medzikontinentálnymi balistickými raketami, a to predovšetkým v 60. rokoch, keď obaja hlavní aktéri studenej vojny získali schopnosť vrátiť úder.
