SME
Štvrtok, 18. august, 2022 | Meniny má Elena, Helena

Americký sebecký záujem môže Európu zobudiť

Odstúpenie od dohody o jadrovom odzbrojení neprinesie Európe nič.

Americký prezident Trump. (Zdroj: SITA/AP)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Autor je vedúci Centra európskej bezpečnosti v Ústave medzinárodných vzťahov v Prahe.

Keď pred desiatimi rokmi Rusko vyskúšalo zo zeme strelu s plochou dráhou letu, ktorú predtým odpaľovalo z mora, veľa pozornosti to nevzbudilo. Bola už vo výzbroji námorníctva a išlo teda len o to, odkiaľ vyštartovala.

Koncom minulého roku však americkí predstavitelia spresnili informácie o tejto rakete, ktorá porušuje tridsať rokov starú zmluvu o jadrovom odzbrojení medzi Spojenými štátmi a vtedajším Sovietskym zväzom.

Strela s doletom nad 500 kilometrov totiž spadá do kategórie rakiet stredného doletu, ktorých vývoj, výrobu a testovanie zakázali v roku 1987. Americký prezident pred niekoľkými dňami oznámil, že Spojené štáty od tejto zmluvy odstúpia práve z dôvodu jej porušovania zo strany Ruska.

Prečo sa tak deje až po desiatich rokoch je menej dôležité ako dôsledky, ktoré to bude mať pre bezpečnosť v Európe a najmä v Ázii.

Európa ako rukojemník

Sovietsky zväz to nemal v otázke jadrových zbraní na začiatku studenej vojny najľahšie. Spojené štáty mohli poľahky vymazať ruské mestá z mapy na spôsob Hirošimy a Nagasaki vďaka prístupu k leteckým základniam v západnej Európe a Japonsku, no Moskva rovnakú možnosť nemala aj pre obrovské vzdialenosti v podobe Atlantického a Tichého oceánu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Medzikontintinentálne balistické strely boli aj v závere 50. rokov len v plienkach, a navyše v sovietskom prípade požierali neuveriteľné sumy z rozpočtu. Lacnejším, jednoduchým a efektívnym riešením boli balistické rakety stredného doletu.

Práve ony viedli ku Kubánskej raketovej kríze v roku 1962 a Moskva ich od konca 50. rokov rozmiestňovala napríklad vo svojich pobaltských republikách, čo najbližšie k západnej Európe.

Aj keď sú balistické rakety mnohonásobne rýchlejšie ako strely s plochou dráhou letu, ktoré obvykle dosahujú len rýchlosť bežného dopravného lietadla, ich prvé verzie nemali diplomaticky povedané najpresnejšiu mušku. Dali sa preto účinne použiť len na ničenie veľkých sídel v západnej Európe, ktorá sa tak stala akýmsi rukojemníkom Sovietskeho zväzu.

Hrozba zničenia Londýna či Paríža predstavovala protiváhu americkej hrozby zničenia sovietskych miest.

Katastrofa bez varovania

K prvému posunu došlo s dostupnejšími medzikontinentálnymi balistickými raketami, a to predovšetkým v 60. rokoch, keď obaja hlavní aktéri studenej vojny získali schopnosť vrátiť úder.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Karikatúra denníka SME (Vico).


6 h
Peter Tkačenko

Keď opakuje, aké ťažké časy republiku čakajú, mal by mať v zálohe krízové riešenie.


9 h
Aj železná lady Margaret Thatcherová nastúpila na Downing Street 10 v ťažkých časoch.

Dlhé obdobia pokoja vyvolávajú sociálnu malátnosť.


Ronald Blaško 10 h
Peter Schutz.

Rozdielov proti Mečiarovi je oveľa viac než podobností.


10 h
SkryťZatvoriť reklamu