Autor je scenárista a publicista
Čuduj sa svete: „Až do 90. rokov minulého storočia boli americké trhy oproti konkurencii priaznivejšie naklonené ako európske. Amerika bola vzorom trhového hospodárstva. Dnes je na tom lepšie Európa! Na európskych trhoch je koncentrácia oveľa pomalšia (teda: pôsobí tu viac konkurentov), zisky firiem nižšie, bariéry pri vstupe na trh menej byrokratické.“
Tieto vety sa objavili v štúdii amerického inštitútu National Bureau of Economic Research (NBER). Pod titulkom: Ako sa EÚ trhy stali konkurencieschopnejšími ako americké?
To ma ako Európana potešilo, pretože nedávne sebazhodnotenie Európy v dokumente Global Competitiveness Report (prečítali ju v Davose počas posledného zasadania Svetového hospodárskeho fóra) Európanov poriadne zmrazilo: „Na čele pretekov v schopnosti konkurovať sú vraj s náskokom USA (spolu so Švajčiarskom). Nemecko je na 5., Veľká Británia na 8., Francúzsko na 22., Taliansko až na 43. mieste.
Ako je možné, že sa tieto dve správy až do takej miery odlišujú? Pritom Európania vychvaľujú USA a Američania Európu. Komentátori na oboch brehoch Atlantiku interpretovali tento nesúlad rôznym spôsobom. Až kým nezistili, že každá štúdia sa zamerala na odlišné významy pojmu konkurencieschopnosť.
Ako rozumieť konkurencii
WEF skúmala konkurencieschopnosť jednotlivých štátov, NBER konkurencieschopnosť trhov a firiem. Zdá sa teda, že v Davose sa pomýlili. Pretože: krajiny ako také nie sú (v ekonomickom zmysle slova) viac či menej konkurencieschopné. Konkurujú si iba trhy a firmy.
