Autorka je herečka a kabaretiérka
Halloween veľmi neprežívam, s výnimkou roku 2005, keď som si to šinula na bicykli ulicami nočného Manhattanu preoblečená za Marilyn Monroe, spolu s mojimi kamošmi Pipi dlhou pančuchou a Elvisom Presleym, a do rána sme vymetali pochybné pajzle s kostrami a metalovou hudbou v East Village.
Okrem tohto nezabudnuteľného zážitku, lebo na bláznivé a bizarné zážitky sa nezabúda, som pomerne konzervatívna návštevníčka cintorínov, ktorá zapáli sviečku, prinesie kvety a pomodlí sa za duše blízkych.
Neoslavuje ani nestraší.
Neprestáva pršať
Tento Halloween som sa ocitla na Malorke a na moje prekvapenie sú všade kostry, pavučiny, ofačované mŕtvoly, netopiere, zamaskované detské príšery, krvácajúce atrapy na tvárach čašníkov, dokonca aj nenainštalované čierne mačky sa mi mocú pod nohami.
Halloween je prítomný vo všetkých obchodoch, kaviarňach, reštauráciách, ba aj v múzeách. Čudujem sa, že v miestnom akváriu nezavesili žralokovi na plutvu smrtku. Lebo inak všade a všetko tam bolo dekorované. Človek by aj myslel na pamiatku zosnulých, keby nebol taký rozptýlený hororovými úkazmi.
Vyvrcholilo to tým, že sme si s frajerom povedali, že opustíme hlavné mesto Palmu a vyrazíme do malého mestečka neďaleko pokojného pobrežia, v tomto ročnom období.
Nenávidím masový turizmus, ale prvýkrát zažívam momenty, keď po ňom vyslovene túžim, predstavujem si ten život, ktorý tu prúdi v lete, lebo teraz tu niet živej duše. A do toho neprestajne prší.
