Voľby, ktoré sa v utorok konajú v „polovici (prezidentského) volebného obdobia“ v USA, niečím skutočne vyvolávajú pocit druhého referenda o Donaldovi Trumpovi. Akoby sa voličov obe najväčšie strany pýtali: „Naozaj chcete toto?“
Po dvoch rokoch rasového napätia a lákania rasovými témami zo strany vrchného veliteľa, hystérie z prisťahovalectva, nostalgie a smútku za údajne zašlou érou dominancie bielych mužov – je to naozaj budúcnosť, akú si Amerika zvolila?
Namiesto ekonomickej spravodlivosti, ekologického spravovania, nekorupčnej politiky a obrany americkej demokracie?
Na prvý pohľad sa zdá, že odpoveďou je rázne nie. Gallupov inštitút nameral, že Trump mal začiatkom novembra len 40-percentnú podporu, pričom 54 percent respondentov neschvaľovalo prezidentovo účinkovanie. To je dosť zlé: v polovici funkčného obdobia mávajú prezident v priemere o 12 bodov vyššiu podporu. Od roku 1950 mal podľa Gallupovho inštitútu horšie skóre len George Bush v roku 2006: 38 percent.
Aby sa však tie čísla premietli do víťazstva demokratov, povedzme, aby získali väčšinu aspoň v jednej z komôr Kongresu a aby mohli skrotiť Trumpove výkonné právomoci ako prezidenta, musia prísť k urnám jej mladí, ženskí a nebelošskí prívrženci. Lebo Trumpovi voliči určite volebné lístky hodia.
A demokrati a despotovia na celom svete budú sledovať výsledok a argumentovať, že ak politika strachu môže rozložiť jednu z najstarších a najsebaistejších demokracií sveta, krehké sú aj ostatné kocky domina.
Snaha o nízku úroveň
Akí len musia byť Trumpovi oponenti rozčarovaní, že od novembra 2016 sa naplnilo tak málo z ich katastrofických predpovedí. Napriek Trumpovmu nechutnému flirtovaniu s Vladimírom Putinom americké sankcie stále platia. Islamský štát je porazený. Irán neobnovil jadrový program, ani keď Trump roztrhal dohodu Washingtonu s Teheránom. Dohodu NAFTA medzi USA, Kanadou a Mexikom nahradila nová.
Nezamestnanosť na úrovni 3,9 percenta je najnižšia za pol storočia, mzdy minulý mesiac medziročne stúpli o tri percentá, najviac od svetovej finančnej krízy roku 2008.
Pri takých výsledkoch v ekonomike a bezpečnosti sa Trump trochu v rozpore s intuíciou rozhodol v polčase bojovať skoro výlučne imigráciou. Sám sa nazýva nacionalistom a stavia na vyvolávanie rasových obáv. Len niekoľko dní pred hlasovaním navrhol vyslať 15 000 amerických vojakov – viac ako ich je dnes v Afganistane – na hranice s Mexikom v snahe predísť „invázii“ asi štvortisícovej karavány migrantov zo Strednej Ameriky, ktorá je viac ako tisíc kilometrov od Texasu.
