Dediny, v ktorých sa nenájde nikto, kto by kandidoval na starostu alebo do zastupiteľstva, môžu byť pre niekoho milou anomáliou, ale ukazujú na oveľa väčší problém. Úplne prázdnych dedín je možno niekoľko desiatok a keby sa vláde trochu chcelo, vedela by ten problém pomerne jednoducho a bez väčších politických nákladov vyriešiť.
Lenže, ak je niečo jednoduché, intuícia nám vraví, že sa tým pravdepodobne veľa nezmení. Dedín duchov je odboku sto, skutočný problém je skoro tritisíc obcí, z ktorých zhruba šesťdesiat percent obcí nemá ani tisíc obyvateľov a nad desaťtisíc ľudí nemá ani stovka samospráv.
Zato však všetky majú starostu, zastupiteľstvo, a teda aj vlastnú domácu politiku, ktorá často ústi do krátkozrakých až škodlivých rozhodnutí. Áno, tam patria všemožné školy, nemocnice (často s mizernou úrovňou, zato vlastné) a ďalších tisíc prejavov svojbytnosti, ktorými si komunálni politici odôvodňujú právo na existenciu.