Autor pôsobí v zahraničnopolitickom think-tanku Inštitút ázijských štúdií
Čína je jednou z mála krajín na svete, kde stále vládne komunistická strana a kde je oficiálna ideológia pevne postavená na marxizme-leninizme. Presvedčení marxisti to však v krajine nemajú ľahké.
Práva robotníkov po čínsky
Cez leto sa v juhočínskej metropole Šenčen odohral protest robotníkov vo fabrike na výrobu zváračských zariadení. Protesty robotníkov nie sú v Číne ničím zvláštnym – každý rok v Číne príde k tisícom protestov.
Číňania majú namiesto MeToo ryžového zajaca Čítajte Ten v Šenzene však na rozdiel od drvivej väčšiny protestov nebol spôsobený nevyplatenými mzdami alebo inými ekonomickými požiadavkami, ale mal politický charakter. Zamestnanci firmy totiž bojovali za právo byť slobodne zastúpení v odboroch.
Odbory sú v Číne však pevne pod palcom komunistickej strany a skôr ako na plnenie požiadaviek robotníkov slúžia na posilnenie kontroly straníckeho aparátu nad nimi.
Keď robotníci protestovali proti nemožnosti vytvoriť slobodné odbory, stretli sa s tvrdým odporom. Pri protestoch polícia a bezpečnostné služby robotníkov napadli a viacero ich bolo zadržaných.
Pripojiť sa chceli študenti
Vďaka šíreniu udalostí zo Šenzenu po sociálnych sieťach sa v protestoch začali angažovať aj študentskí aktivisti. Zatiaľ čo niektorí zostali pri digitálnom aktivizme, ostatní sa rozhodli pre konkrétne kroky.
“Pre komunistickú stranu je však dnes komunistická ideológia najmä prostriedkom politickej kontroly a nie hodnotou samou osebe.
„
Študenti z najprestížnejších univerzít v Pekingu, ale aj iných miest cestovali priamo do Šenzenu, kde sa pripojili k protestujúcim robotníkom. Mnohí z nich pri protestoch držali transparenty s Mao Ce-tungom či starými revolučnými heslami.
Študentov postihol podobný osud ako robotníkov, za ktorých práva bojovali. Viacerí z nich boli zadržaní, medzi nimi i študentka Pekinskej univerzity Jűe Sin, ktorá sa okrem iného dostala do povedomia aj pre jej zapojenie sa do čínskej verzie hnutia #metoo.
