Autorka je nezávislá novinárka
Bolo tesne pred pol piatou popoludní, keď sa Vasyľ Makuch polial benzínom a zapálil. Podľa svedkov naozaj vyzeral ako živá fakľa.
Kričal čosi o slobodnej Ukrajine a sovietskych vojakoch v Československu. „Preč s komunistickými kolonizátormi, nech žije slobodná Ukrajina.“
Bolesť ho hnala nečakanou rýchlosťou, ale vládal prebehnúť len niekoľko metrov, než spadol. Bežal od domu číslo 27 na Chreščatyku v centre Kyjeva smerom k námestiu, ktoré dnes celý svet pozná ako majdan. Majdan nezávislosti.
Námestie, na ktorom sa odohrávali ukrajinské dejiny aj posledná z revolúcií, ktorá si kládla za cieľ vymaniť sa z vplyvu veľkého brata a stať sa členom európskej rodiny.
Márna obeť Vasyľa Makucha
Nepodarilo sa ani jedno. Toho sa však Vasyľ Makuch nedožil. Väčšinu tela mal na uhoľ. Kým zdesení okoloidúci pochopili, čo sa deje, bolo neskoro.
Ľudia sa rozutekali, policajti však zareagovali rýchlo. Mali pohotovosť, chystali sa ďalšie veľkolepé oslavy Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Vtedy bolo v uliciach sovietskych miest vždy viac uniforiem ako inokedy.
Niekoľko strážcov verejného poriadku sa vrhlo na horiaceho muža a plamene sa im podarilo za niekoľko minút zdolať.
