Autor je bývalý premiér Belgicka, je predsedom zoskupenia Aliancia liberálov a demokratov za Európu (ALDE) v Európskom parlamente.
Referendum z roku 2016 o brexite a následné rokovania s Európskou úniou ani zďaleka nevyriešili otázku budúcnosti Spojeného kráľovstva, ale skôr spustili hlbokú a vlečúcu sa krízu identity a kultúrnu vojnu vo Veľkej Británii.
Dva roky po tom, čo britskí voliči odhlasovali pomerom 52 ku 48 percentám odchod z EÚ, sa dá s istotou povedať, že manéver bývalého premiéra Davida Camerona s cieľom vyriešiť dlhodobú diskusiu medzi konzervatívcami o medzere vo voličstve sa neuveriteľne obrátil proti nim samým.
Buď si za, alebo proti
Brexit spôsobil, že britský politický a spoločenský život je teraz rozdelený ako nikdy predtým. Zatiaľ čo zástancovia brexitu vnucujú čoraz kontroverznejšiu – dokonca násilnú – rétoriku, státisíce Britov, čo chcú zostať v EÚ, nedávno pochodovali Londýnom, volali po „hlase ľudu“, ktorý by mal schváliť každú jednotlivú dohodu o odchode, ktorú vláda navrhne.
Podľa novej správy britského Národného centra pre sociálny výskum podpora alebo opozícia proti brexitu čoraz viac nahrádza stranícke preferencie ako vymedzujúci faktor v britskej politickej totožnosti. Vedci konkrétne zistili, že „takmer deväť z desiatich členov nášho tímu vyhlásilo, že sú buď za odchod, alebo proti nemu, pričom len menej ako dve tretiny sa údajne stotožňujú s niektorou politickou stranou.“