SME

Hľadajte to, čo je vyškrtnuté, zabudnuté, utajené

Štefánik mal osud, v ktorom za každým vyriešeným rébusom nájdete ďalší.

Milan Štefánik v generálskej uniforme pri budove Capitolu vo Washingtone. (Zdroj: ČTK)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

„Ak by som náhle zomrel, sľúbte mi, že zabezpečíte pitvu môjho tela,“ povedal lekárovi muž.

„Prečo by ste mali zomrieť?“ spýtal sa lekár.

Muž sa naňho zadíval prenikavo modrými očami.

Sedeli v hoteli Dagmar na Sadovej ulici v Petrohrade. Bol február 1917. Lekár bol Čech, volal sa Rudolf Pelikán a bol to vojnový zajatec, ktorý pôsobil v jednej z petrohradských nemocníc.

Muž požadujúci pitvu bol Slovák s francúzskym štátnym občianstvom Milan Štefánik. Prišiel do Ruska s diplomatickým poslaním. Ich výsledkom mali byť československé légie zložené z vojnových zajatcov českej a slovenskej národnosti, ktorých existencia podmieňovala vznik Československa.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Lenže Štefánik mal pocit, že ho v Rusku sledujú a ide mu o život.

Paranoja alebo praktiky tajnej polície?

„Pred troma dňami som mal v spánku pocit, akoby mi dakto pritlačil na tvár a ústa šatku s prenikavo páchnucou tekutinou a ja som sa pokúšal rukami odsunúť túto šatku, načo som stratil vedomie a neviem, čo sa robilo ďalej,“ povedal Štefánik lekárovi.

„Keď som sa ráno zobudil, cítil som prudkú bolesť hlavy, závrat a búšenie srdca. Šiel som sa hneď pozrieť do skrine, kde mám dokumenty, a zbadal som, že neboli celkom na svojom mieste.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Doktor Pelikán nadhodil, že mohlo ísť o ťažký sen spojený s autosugesciou.

„Ale ako si mám vysvetliť, že môj adjutant mi porozprával to isté o sebe, bez toho, že by bol počul niečo odo mňa?“ spýtal sa Štefánik.

„Veď sa zamykáte na noc zvnútra, nie?“ uvažoval nahlas lekár. „A kľúč zostáva v zámke.“

„Pre tajnú políciu nemôže byť problém otvoriť zvnútra zamknuté dvere,“ povedal Štefánik. „Aby som vylúčil autosugesciu, poznačil som si ceruzkou na dverách smer kľúča pri ich zamknutí. Dnes v noci sa všetko opakovalo a ráno pri prebudení som skontroloval polohu kľúča. Bol obrátený v inom smere.“

Štefánik sa vzápätí presťahoval inam, doktor Pelikán si príbeh zaznamenal do denníka a tam aj zostal ako malá záhada, ktorá mohla byť pokojne plodom paranoje, akej prepadali v Rusku mnohí cudzinci.

Prešli roky a tajomstvo by zostalo skryté, nebyť toho, že sa ruskí historici dostali do starých archívov.

Minúta po minúte

V štátnom archíve Ruskej federácie napríklad historička Z. S. Nenaševa našla objemný spis plný denných podrobných hlásení o „poručíkovi francúzskej služby Slovákovi Milanovi Štefánikovi“.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

V ňom ruská špeciálna služba zaznamenávala minútu po minúte všetko, čo Štefánik v Petrohrade robil, s kým sa stretol a o čom s ním hovoril. Všetky sledované objekty mali svoje pseudonymy, Štefánik bol označovaný ako „Francúz“.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C5M24 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Peter Schutz

Ideologické ťažisko celej koalície leží v extrémistickej lokalite.


Karikatúra denníka SME (Sliacky).


Nataša Holinová

Špeciálna prokuratúra je rozprášená tak vulgárne, ako sa len dá.


Peter Tkačenko

Harabin prezidentom nebude, ale môže o ňom rozhodnúť.


SkryťZatvoriť reklamu