Gaučo, tridsaťštyriročný Jaroslav K., už má odsedených spolu jedenásť rokov v nápravnovýchovných ústavoch. Predtým bol dvakrát v polepšovni. Teraz je na slobode, ale dokedy, to nikto nevie.
Živí sa tým, že lúpežne prepadáva ľudí. S nožom v ruke.
VLČIAK
Keď mal štrnásť rokov, niekto mu zabil psa a v ňom sa čosi zlomilo. Nemecký ovčiak ležal pred domom celý dorezaný a dokrvavený, a keď ho Gaučo našiel, už nejavil známky života. "Vtedy som mal chuť vyvraždiť celý svet. Bol som úplne bezmocný. Začal som bežať. Bežal som cez celé sídlisko, kým som sa úplne nevyčerpal. Potom som si sadol na také odľahlé miesto a presedel som tam takmer celú noc. Rodičia ma zúfalo hľadali, aj oznámili na polícii, že som sa stratil..."
Vtedy niekedy sa to začalo: ak niekto ubližuje jemu, prečo by on nemohol ublížiť iným? Prepadol a zbil malého chlapca. Vzal mu desať korún, ktoré mal chlapec od rodičov, aby šiel niečo kúpiť. Asi o týždeň prepadol ďalšieho. Vyšlo mu to.
A potom: ukradol bicykel. Z bytu príbuzných niekoľko platní a zlatú retiazku. Neskôr ušiel z domu. Poflakoval sa po meste, prestal chodiť do školy. Po niekoľkých mesiacoch prišla na rad polepšovňa. Na podnet vlastných rodičov.
"Znenávidel som ich, ale na druhej strane som si vtedy uvedomoval, že oni ma nenávidia možno ešte viac. Bol som nechcené dieťa."
Po prvom pobyte v nápravnovýchovnom zariadení sa Gaučo vôbec nezmenil k lepšiemu, ako si to možno predstavovali rodičia. "Každý lapák," vraví, "človeka len viac pokazí."
CHCEL BYŤ LEKÁROM
"Chcel som byť lekárom. Naozaj," tvrdí Gaučo.
Od detstva túžil stať sa chirurgom. Chcel vraj pomáhať ľuďom a dodnes na to myslí. Táto myšlienka ho kedysi dávno opantala. A zrútila sa, keď bol prvýkrát v polepšovni. "Tam som sa naučil nenávidieť ľudí a starať sa len sám o seba. Na úkor iných. Priznávam si to, ale nič s tým neviem urobiť. Mal som plány, že raz vyštudujem, ale namiesto toho som sa naučil robiť svinstvá. Nie sám od seba. Mám skôr pocit, že ma k tomu donútili okolnosti."
Po návrate z polepšovne sa Gaučovi rodičia rozviedli. Otec sa odsťahoval, matka sa o deti prestala starať.
A Gaučo začal fetovať. Len riedidlo a toluén, čo čuchal s niekoľkými kamarátmi v jednom bunkri pri Dunaji v Petržalke. Neskôr prišla marihuana. Jedna cigareta stála asi päťdesiat korún. Od rodičov peniaze nedostával, a tak si musel na fet "zarobiť". Tak, že prepadol s nožom v ruke človeka a okradol ho o všetko, čo pri sebe mal. Nebolo toho veľa - asi sedemdesiat korún.
Ďaleko neušiel. Zadržala ho policajná hliadka.
Opäť polepšovňa a nekonečné a zbytočné úvahy o tom, že by možno chcel študovať na lekárskej fakulte. Už nemohol. Chodil len na učňovku, fetoval a už bol druhýkrát zavretý.
"To je ten môj rozpor," vraví dnes. "Uvedomujem si, že sú situácie, ktoré jednoducho psychicky nezvládnem. Proste urobím niečo, čo je proti môjmu presvedčeniu, a potom sa sám čudujem, prečo som to vlastne urobil. Možno som aj psychicky chorý, ale to nikto zatiaľ nepotvrdil."
ZNÁSILNENIE A PREPADNUTIE
Keď sa vrátil z polepšovne, údajne znásilnil jedno sedemnásťročné dievča. "Poznali sme sa už niekoľko rokov. Kamarátili sme sa. Ja som medzitým prestal s fetom, ale začal som s pitím. Bolo to na jednom žúre u kamaráta. Mal som pocit, že to chce. Na druhý deň ma udala. Bol z toho súd, ale dostal som len podmienku."
