Aj z Ficovej reakcie na výsledky komunálu - ak je niekto konkurentom koalície, je to len mimoparlamentné KDH - vidieť, že odušu trvá na politickom "štandarde", v ktorom vie dobre šoférovať.
Koaličné strany zdedili stranícke štruktúry, a preto, ak len trochu môžu, snažia sa zadefinovať politiku ako presne to, čo robia ony.

Naopak mätú ich novotvary s nejasným obrysom – či už politické eseročky, aktivisti a vrany, kvázistrany, ktoré – toť nedávno Danko parafrázoval Masaryka – žijú z rozčúlenia.
Podobne sa Robert Fico snažil odpisovať plné námestia: že viac ľudí aj tak zostalo doma a tých si privlastnil ako svojich podporovateľov (haha, takto to naozaj nefunguje).
Ako sme už neraz poukazovali, celý aktivizmus a občianska spoločnosť sú Smeru aj SNS hrubo podozrivé (nemôže to predsa byť len tak, hovoria si). Preto aj Fico skúšal mávať so Sorosom a národniari veselo hútali, že na námestiach sa isto chystá Kiskova nová strana, prípadne mobilizujú progresívci.
Veselé je, že tejto paranoji prepadla aj demokratická opozícia. Slušné Slovensko totiž odmietlo urobiť z demonštrácií pokračovanie antibašternákovských seáns z leta 2016, ktorým predsedali Sulík a Matovičom, a košom dostal aj Hlina.
To ich utvrdilo v presvedčení, že politická energia z námestí sa prevedie iným – nie ich – smerom a tiež im z rovnice vypadol Kiska a/alebo progresívci.