Hneď viacerí rečníci sa ujali bagatelizácie vety o zlyhaní strán v komunálnych voľbách. Treba si vraj osvojiť pohľad akosi štrukturovanejší, nezaťaženejší atď.
Nie. Dá sa chodiť okolo kaše a striedať uhly pohľadu s rôznymi „mesidžmi“. Tie však nie sú rovnocenné. Kritická je prudko vzostupná krivka vrstvy nezávislých. Strany im vyprázdňujú priestor.
Nevôľa či až strach nasadiť vo veľkých mestách vlastných straníckych kandidátov (kam patria) je korunná indícia o buď kádrových suchotách, neviere vo vlastné sily, či o obyčajnej lenivosti celej politickej triedy.
Ešte aj ten košický objav Polaček, s celým vencom strán a hnutí v zátvorke za menom, je pôvodom nezávislý, privinutý na hruď opozície až následne ex post.... Musel sa „vybudovať“ vlastnými silami, do služby ho nevystrelil politický subjekt, ktorý by mal byť tým správnym prostredím na výchovu (aj) primátorov.
V SR však nie je, čo sa manifestuje aj – okrem iného – opakovanými kádrovými experimentmi koalície či radnicami prahnúcimi po osobnostiach, a nie osobách.
