Autorka je nezávislá novinárka
V českej kotline bujnejú vášne. Európske feministky hrozia päsťami i tým mužom, ktorí ich púšťajú do dverí. Vraj to môžu myslieť ako prejav nadradenosti – choď prvá, pretože ja som to tak rozhodol.
Intelektuálky, čo rady varia, sa to takmer boja priznať, aby neboli označené za sliepky. A tie, čo variť nevedia, to vydávajú za prednosť a prejav zrovnoprávnenia. Milujem miznúci svet, kde sú ženy ženami a mužmi.
Čokoláda pod pultom
Úsmev od ucha k uchu, vľúdnosťou pretekajúci výraz a tón, ktorý nemôže nikoho nechať na pochybách: prichádzam ako priateľ, budem načúvať tvoje príbehy a porozprávam tí niečo o sebe.
V mojom výraze nebolo nič koketné. Aj on sa na mňa zubil a v očiach mal vpísanú túžbu komunikovať. Mladučký, azda sedemnásťročný predavač a ja, ktorá by v afganských pomeroch, kde ženy rodia v šestnástich, mohla byť s prehľadom jeho matkou.
Sami uprostred regálov plných fazule, múky, olejov a orieškov. Chcem zahustené mlieko v konzerve, korenie na ryžu a päť vajec. Pomaly v jazyku darí, čo je krásna afganská odroda perzštiny, vymenúvam, čo potrebujem. Chlapec pridáva čokoládu, ktorú vyťahuje spod pultu. Usmejem sa.
Toto poznám, vo svete podpultového tovaru som vyrastala. Keď ju nechce zaplatiť, uškŕňam sa a so slzami v očiach mu ďakujem. Podávam mu ruku, on natiahne svoju.
Je zrobená. Akoby patrila sedemdesiatročnému človeku, a nie mladíkovi, čo sa mu fúzy ešte len menia na tvrdé strnisko. A potom sa to stalo.
Notár v spálni
Šéfredaktor slávneho nezávislého mediálneho projektu Meduza Ivan Kolpakov siahol podriadenej na zadok. Mala ho pevný a Kolpakov bol posilnený pár poldecákmi vodky aj vedomím vedúcej funkcie. Navyše sa to odohralo na firemnom večierku, kde nielen na zadok siahal ženám kdekto. V ruských pomeroch nič mimoriadne.
Kolpakova vybrali ako exemplárny prípad. Možno niekomu prekážal, možno bol príliš kritický voči tým, ktorí majú možnosť takúto kampaň proti sexuálnemu obťažovaniu rozbehnúť a podporiť.
