Predpoklad je približný, súvislosti desivé

ú sa Mochovce, umelo sa predlžuje životnosť Jaslovským Bohuniciam. Riečne zdroje sa podľa najoptimistickejších odhadov využívajú len na tridsať percent možného výkonu. Zdá sa, akoby tu niekto vytváral umelý hlad po elektrine, aby sa zdôvodnili obrovské investície do stavby nových kapacít. Po ich dostavaní bude nadbytočný prúd odštátnená organizácia vyvážať. Lenže pravda o spotrebe energie je trochu inde - predovšetkým z politických dôvodov sa dodnes nemodernizuje technológia zastaraných tovární, ktoré boli prežité už v časoch, keď na nich stachanovci a iní hrdinovia socialistickej práce dokazovali nemožné. Obrovské ťažké stroje, nerozumné mašiny, požierači elektriny. Koketovanie s boľševickou legendou o hrdinoch v ťažbe a spracovaní surovín je ďalším žrútom prúdu. Pritom nie vždy platia tieto fabriky taxy, ktoré sú platné pre ostatných. Nedávno sa v Prahe konala medzinárodná konferencia. Jej leitmotívom bol takzvaný Faktor 4. Faktor 4 je koncepcia, ktorú vypracoval nemecko-americký tím odborníkov. Ich štvorka hovorí, že v každej priemyselne vyspelej zemi je možné znížiť spotrebu prúdu štvornásobne bez dosahov na ekonomiku. Je príznačné, že na tejto konferencii sa nezúčastnil žiaden slovenský politik, ekonóm či plánovač. Prípadné zníženie spotreby by totiž mohlo ukázať, že nepotrebujeme celkom nevyhnutne tých dvadsať percent navyše. Mohlo by ukázať ďalšie rezervy a možno by nebolo treba rátať ani so zvyšovaním taríf, ani s budovaním nových zdrojov starého typu. Pražská konferencia napríklad odhalila, že Slovensko využíva svoje kapacity výroby prúdu v kogeneračných jednotkách maximálne na sedem percent. Lídri slovenského priemyslu nepotrebujú rady typu - všetko sa predsa dobre za socializmu naučili: elektrifikácia + vláda strany = socializmus. Na to treba nové elektrárne, veľa betónu.