Autorka je lekárka a spisovateľka.
Bojím se vlčí smečky, za časů hladu, bojím se uklízečky, s očima vzadu, spieva vo svojej pesničke s názvom Strach Jarek Nohavica (áno, ten, ktorého Putin ocenil za preklady Vysockého).
Tie strachy z piesne sú v mnohom zhodné s mojimi, aj s tými časmi hladu.
Bojím sa hladu, aj preto, že neviem, čoho všetkého by som bola preň schopná. A ešte mátožnejšia je predstava, že by deti pýtali jesť a ničoho by nebolo... Jedna z najsilnejších scén v kultovej knihe 1984 bola pre mňa práve tá, keď Winston ako chlapec ukradol umierajúcej sestričke kus čokolády.
Kto prežil s deťmi aspoň jedno obdobie rastového špurtu, vie, ako vedia nariekať, že sú hladné, hoci priam úzkostlivo dbáme, aby reálne nepocítili tento druh nepohody.