Každý z nás si bude pamätať to ráno. Čo sme robili, ako sme sa to dozvedeli.
Aj prvú tlačovú konferenciu, na ktorej odznelo, že vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej súvisela s jeho prácou. To ráno 26. februára sa pre mnohých zmenil svet.
Už nikdy, žiaľ, nebude rovnaký pre rodiny Jána a Martiny.
Slovensko sa za ten rok zmenilo. Hoci dnes sa môže zdať, že v mnohých oblastiach k lepšiemu, stále je to iba začiatok procesu. Ešte stále môže bývalý premiér zastrašovať aktivistov a novinárov, ešte stále môže hoci spoza mreží pokračovať Marian Kočner vo svojich podvodoch, ešte stále sa cez Slovensko unášajú ľudia.
Napriek tomu z premiérov sa stávajú poslanci, z niekdajších top postavičiek televíznych bulvárov väzni, z prvých ministrov trestanci, a verejnosť, vy, dokážete opätovne prísť na námestia protestovať proti tomu, čo v tejto krajine považujete za zhnité a žiadať zmenu.
Aké boli tie kľúčové udalosti, akú zmenu priniesli a čo by bolo dobré ešte spraviť, hodnotia komentátori a reportéri denníka SME.

Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej
V stredu 21. februára vtedy neznámi páchatelia zavraždili v dome vo Veľkej Mači novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú.
Polícia po siedmich mesiacoch obvinila štyroch ľudí, Alenu Zsuzsovú, Tomáša Szabóa, Miroslava Marčeka a Zoltána Andruskóa. Existujú podozrenia, že objednávateľom vraždy bol Marian Kočner.
Šéfredaktorka denníka SME Beata Balogová: Tie náboje trafili nás všetkých. Ján Kuciak a Martina Kušnírová zomreli, ale my sme sa naopak museli prebrať k životu. Aby sme veci začali meniť. Nie každý pochopil, že vražda novinára dostáva krajinu na rázcestie, na ktorom sa rozhoduje o smerovaní národa.
Investigatívny reportér Adam Valček: Vražda ukázala zraniteľnosť novinárov. Hoci vláda krátko po tragédii prisľúbila zmenu zákonov, aby novinárov viac chránili, ani deväť mesiacov po vražde sa tak nestalo. Pomohlo by napríklad uľahčenie prístupu ku krátkodobej policajnej ochrane či posilnenie informačného práva, aby boli novinári viac chránení pri nakladaní s informáciami.
Šéf domáceho spravodajstva Matúš Burčík: Obvinenie konkrétnych ľudí zo zosnovania vraždy Jána Kuciaka zmenilo veľa. Je pochopiteľný tlak verejnosti na to, aby polícia prípad dotiahla až k hlavnému objednávateľovi. Dôležité však je, že policajti konajú a majú výsledky. Dôkazom sú kroky vyšetrovateľov vo vzťahu k podnikateľovi Marianovi Kočnerovi, ktorý bol ešte nedávno chránenou osobou.
Protesty 2. marca až 16. novembra
Už v piatok 2. marca v reakcii na vraždu aj reakciu politických špičiek sa v Bratislave zišli desaťtisíce ľudí na pietnej spomienka za Jána a Martinu. V nasledujúcich týždňoch ľudia počas piatkov demonštrovali proti vláde Roberta Fica, protesty ustali až po jeho demisii. Napriek tomu protesty pri vybraných príležitostiach, ako napríklad dnes, pokračujú.

Komentátorka Zuzana Kepplová: Ak dnes porovnávame naše pomery a žiadame ich zlepšenie, hovoríme o „normálnej krajine“. Už chápeme, že aj západné demokracie musia neustále o „normálnosť“ bojovať, že ani tam voliči nenechajú politiku hodením lístka do urny celkom tak až do ďalších volieb. Normálna krajina nie je žiadna konkrétna krajina a slovo normálny tu neznamená bežný, ale taký, čo je normou. Je ideálom, ku ktorému sa aj protestmi chceme približovať.
Komentátor Peter Schutz: Pouličné pohyby a procesy viedli k výsledkom, z ktorých museli byť príjemne užasnutí všetci, čo sa na ich zúčastnili. Ešte aj keď transformácia Fico III na kabinet Pellegriniho nie je žiadnou politickou či obsahovou zmenou, veľká vec je už to, že dvaja kedysi najmocnejší muži štátu sú formálne mimo exekutívnych právomocí.
Zástupca šéfredaktorky Jakub Filo: Protesty priniesli pre verejnosť jedno podstatné uvedomenie. Že veci verejné sa ich týkajú, nielen raz za štyri roky, ale každý deň medzi nimi. Dajú sa meniť, dajú sa ovplyvňovať a je dôležité sa o to pokúšať vždy, keď existuje obava z toho, že niekto sa pokúša uniesť demokraciu. Táto kolektívna skúsenosť je pre súčasnú generáciu mimoriadne dôležitá.
Nová vláda 22. marca
Verejný tlak, ktorý protesty priniesli, vyústil do pádu vlády Roberta Fica. Napriek požiadavke na predčasné voľby koalícia deklarovala vôľu pokračovať vo vládnutí, na čelo kabinetu nastúpil Peter Pellegrini. Z vtedajšieho premiéra Fica sa stal poslanec. Verejnosti odkázal, že „nikam neodchádza“.
Komentátor Peter Tkačenko: Spôsob, akým padla tretia vláda Roberta Fica, zostane navždy svedectvom o jeho politickej bezprizornosti, keď namiesto pokory po vražde chrlil oheň a síru. Treba si na to spomenúť vždy, keď sa začne hovoriť o tom, ako uvážene postupuje. To totiž platí len v dobrých časoch, v defenzíve vždy improvizuje a robí drastické chyby.
Komentátor Peter Schutz: Mierne pozmenená vláda Smer-SNS-Híd znamená komunikačnú úľavu (zmenu). Do otvoreného odporu propagandistickým excesom predchodcu – Soros, prevrat – sa síce Pellegrini nepúšťa, avšak už aj to mlčanie je hojivé pri vedomí, že hlas predsedu strany nedoletí až tak ďaleko-vysoko (trebárs do Bruselu) ako hlas predsedu vlády.

Koniec Tibora Gašpara 30. mája
Jednou z požiadaviek protestov bola aj výmena na čele polície. Hoci dovtedajší policajný prezident Tibor Gašpar odmietal odstúpiť, napokon skončil k 31. máju. Nahradil ho Milan Lučanský.
Šéf domáceho spravodajstva Matúš Burčík: Na hodnotenie zmeny na poste šéfa polície je ešte skoro. Tibor Gašpar mal skončiť už dávno, v máji ho vystriedal Milan Lučanský. Nie je však dobré, ak politici predlžujú obdobie neistoty tým, že odkladajú rozhodnutie o zmene výberu policajného prezidenta, ktoré koalícia sľubovala. Samotná novela zákona pritom nič neprinesie.
V polícii treba len vyvetrať a postaviť do jej vedenia čestných ľudí. To je úloha politikov, ktorých si na to volíme.
Investigatívny reportér Adam Valček: Polícia a prokuratúra dokážu konať sebavedomo, keď majú silnú podporu v spoločnosti. Určite treba pokračovať v profesionalizácii zboru (čo najväčšej ochrane pred politickými vplyvmi) a posilňovaní nezávislosti zboru aj inšpekcie. Nezávislosť však nemôže znamenať, že zbor ostane uzatvorený do seba pred verejnou kontrolou.
Kým sa na takýchto reformách elity zhodnú, my občania môžeme policajtov podporovať, aby konali čestne a sebavedomo. Sú to zamestnanci ako my, majú horšie a lepšie dni, a dobre im padne, keď si sem-tam v diskusii prečítajú pochvalu.
Marian Kočner vo väzbe 20. júna
Polícia napokon zadržala aj Mariana Kočnera. Jeho meno sa v súvislosti s vraždou objavovalo od prvého momentu, bol jedným z tých, o ktorých Ján Kuciak písal a ktorý sa mu za jeho články vyhrážal. Dnes existuje dôvodné podozrenie, že za samotnou vraždou stál. Nie je z nej zatiaľ obvinený.
Šéfredaktorka Balogová: Marian Kočner nie je obyčajný podvodník. Je symbolom vrstvy mimo zákona, ktorá silnela v smeráckom skleníku Roberta Fica. Je krstným otcom všetkých, čo čestných považujú za slabochov a zákony za mrzutú prekážku, ktorú v konečnom dosledku obídu alebo podlezú.
Komentátorka Zuzana Kepplová: Dá sa aj tak, že Kočner bude symbolická obeť. Vynesú ho za hradby mesta a zavrú ťažké vráta. Vo vnútri si tak zachováme pocit, že zlého sme sa zbavili, navešali sme to na Morenu, tú zapálili a hodili do potoka, preto sme očistení a ide sa ďalej. Ale už teraz tušíme: ak budeme pokračovať po starom, vyniesli sme len atrapu, spoločnosť tým nebude premenená.
Komentátor Peter Tkačenko: Obvinenie a opakované potvrdenie väzby Mariana Kočnera je jedna z najlepších správ roka 2018. Kočner ako chodiaci relikt vulgárnosti a bezškrupulóznosti deväťdesiatych rokov denne dokazoval, že niektorým ľuďom prejde čokoľvek. Možno ide o selektívnu spravodlivosť, no v tomto prípade je kľúčová práve tá spravodlivosť.
Odsúdenie Bašternáka 7. novembra
V novembri padol aj ďalší symbol Smeru. Okresný súd Bratislava I uznal podnikateľa Ladislava Bašternáka, ktorý prenajíma byt Robertovi Ficovi, za vinného z daňových podvodov.
Šéf domáceho spravodajstva Matúš Burčík: Prípad Bašternák je ukážkou toho, ako polícia pod vedením Kaliňákových ľudí nefungovala pri vyšetrovaní závažných káuz. Policajti začali Bašternáka riešiť, až keď médiá upozornili, že mal zaručenú beztrestnosť. Ľudia protestovali pred Bašternákovým komplexom Bonaparte, v ktorom lacno prenajíma apartmán premiérovi. Napokon sa Bašternák pred súdom priznal k podvodu s daňami za dva milióny eur. Kauza ukázala aj to, že verejný tlak môže priniesť zmenu.
Zástupca šéfredaktorky Jakub Filo: Bašternák je ďalším symbolom existencie a podnikania Smeru v tomto štáte. Náš človek, ktorý sa s každým z úzkeho kruhu Smeru pozná a ktorý z tejto štruktúry profituje. Smer mal mnoho takýchto a podobných symbolov a tento rok niektoré padli, okrem Bašternáka Vaľová, Kočner či Kaliňák. Ale ďalšie zostávajú.
Komunálne voľby 10. novembra
Spoločenský dopyt po zmenách sa pretavil do výsledkov prvých volieb od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Komunálne voľby môžeme nazvať aj voľby zmien. Smer stratil, vo veľkých mestách prevládli nezávislí alebo pravicoví kandidáti.
Komentátor Peter Schutz: Rastový moment opozície, ktorý priniesli pred rokom župné voľby, komunálne nepotvrdili. Doslova žatva nezávislých v starostovských i zastupiteľských pozíciách je prehrou celej straníckej politiky, ktorá nestačí celoplošne plniť svoje základné poslanie, ktorým je riadiť veci verejné a vykonávať moc v štáte.

Komentátor Peter Tkačenko: Komunálne voľby potvrdili úpadok Smeru, keď vypratal krajské a väčšie okresné mestá, no po nezávislých stále dokázal obsadiť suverénne najviac radníc. Vďaka tomu môže Smer stále živiť nádej, že aj po strate postu politického suveréna si v súčte s Dankom a Kotlebom uchová blokačnú menšinu a udrží si vplyv na zostavovanie budúcej vlády.
Reportérka domáceho spravodajstva Lucia Krbatová: Už ťažkosti Smeru postaviť svojich vlastných kandidátov na posty primátorov veľkých miest ukázali, že spojenie s vládnou stranou začínajú aj ľudia v komunále vnímať ako príťaž.
Po prvých predbežných výsledkoch upútal v centrálach kandidátov novinárov status primátorky Humenného Jany Vaľovej zo Smeru, v ktorom priznala prehru. Potom, čo jej ľudia dali svojimi hlasmi najavo, že odmietajú aroganciu a šírenie strachu, sa Vaľová skrýva.
V tú noc prišli ďalšie prekvapenia. Dlhoročného smeráka Jozefa Dvonča na poste primátora Nitry vystriedal aktivista Marek Hattas. Víťazstvo Matúša Valla v Bratislave potvrdilo, že ľudia na jarných protestoch nevykrikovali prázdne heslá, ale chuť po zmene preniesli aj do volebných miestností.
Na úspešných kandidátoch zostáva, aby nevzali ľuďom pocit, že bojovať za zmenu sa oplatí.
Šéf audiovizuálneho tímu SME Jozef Matej: Ak sa pri očakávaných zmenách, ktoré by mali spoločnosť posunúť dopredu, hovorí, že zmena by mala prísť zdola, výsledky novembrových komunálnych volieb oživujú nádej, že Slovensko sa posunulo o krok dopredu.
Všetky tie “statky-zmätky” okolo toho, kto je víťazom komunálnych volieb, len potvrdili absolútne odtrhnutie od reality na strane vládnej koalície aj parlamentnej opozície.
Teraz je najdôležitejšie udržať drajv a ukázať, že spravovať dedinu a mesto sa dá aj inak. A že inak sa dá spravovať aj štát.

A čo ďalej
Táto snaha však nemá koniec. Nie je to ako nejaký boj, ktorý sa dá vyhrať. Ak chceme žiť v demokratickej spoločnosti, v dobre spravovanej krajine, kde nebudú stáť niektorí nad zákonom a iní sa nebudú vedieť domôcť práv, musíme pokračovať.
Lebo dnes, deň pred 29. výročím Nežnej revolúcie, je potrebné skonštatovať, že demokraciu a slobodu si nestačí vybojovať.
Demokraciu a slobodu musíme žiť. Každý deň.