Už nejaký čas obdivujem energiu Zuzany Palovič. Spoznal som ju ešte v Bratislave ako Slovenku, ktorá vyrástla v Kanade a v dospelosti objavila lásku ku krajine, z ktorej pochádza.
Napísala knihu o navrátilcoch na Slovensko nazvanú Úžasný návrat. Vyšla tento rok, no vtedy som sa akurát vrátil do Kanady. Nečítal som ju, ale zdá sa mi, že tuším, čo sa skrýva medzi obálkami.
Som si istý, že pojednáva aj o neočakávanom návrate. A najmä o tom, aké je to vyčerpávajúce. Mohli by ste si myslieť, že ťažšie je odísť do cudziny, ale nie je to tak. Dobrodružstvo, objavy a posun vpred vám nedovolia všimnúť si, čo vám chýba: rodina, priatelia, to bezpečné a známe.
Na zakaždým, keď túžite po rozhovore v angličtine, sa nájdu mnohé iné rozhovory: počas nočnej jazdy do Košíc, v maličkom bare v Ždiari, pri návšteve Kokavy po prvý raz – a všetko to exotično prebije túžbu po normálnosti.
Zato vrátiť sa domov je ťažšie. Niekedy vás to známe priam utláča, zdá sa, že tak málo sa toho zmenilo a tak málo z toho, čo ste sa naučili, odkedy ste odišli, sa vám tu vôbec zíde.
Jazyk je znovu výzvou, ako keď som prvýkrát prišiel do Bratislavy, ale nie preto, že by som nerozumel, skôr mám pocit, že niet s kým hovoriť.
Napokon, nie je to až také zlé. Možno som len stratil náladu pri pohľade na mojich rodičov, ktorí sa plní mladíckej energie rozložili v Kanade, aby tu začali nový život.
