Autorka je sociologička a publicistka
„Ten hajzel si urobil v záhrade na hradnom kopci skalku z rozbitých pomníkov zo židovského cintorína, ideš?“ prišiel za mnou v dávnych časoch vedúci sídliskového kultúrneho strediska Peter Marianek. Zoznámil nás môj pubertálny synak s kamarátmi. Usúdili, že je to potrebné. Nemýlili sa.
Chalani vedia vyhodnotiť, či niekto len rozpráva, alebo aj koná. Mládeži nevtieravý „muž činu“ je zriedkavý jav v každej dobe. A, prirodzene, ide na nervy „mužom slova“. Vyrušujú ich výzvy „Ukáž, čo vieš! Konaj!“ Pritom len príklady tiahnu.
Fašizmus nie je stranícka príslušnosť. Fašizmus je gangréna, smrteľne nákazlivý stav ducha. Vyhrotene nenávistný, nacionalistický, rasistický, posadnutý akoukoľvek totalitou. Na rozpoznanie príznakov je nutná presná diagnóza, skúsenosť a inštinkt. Na eliminovanie ničivej nemoci sú potom okrem prevencie nevyhnutné „inštitucionálne činy“. Ak človek nekoná ako pri slintačke, more, chrípke alebo cholere, rozkladá spoločenstvo pandémia.
