Odvtedy zabrala viackrát - najvýraznejšie počas tohtoročnej koaličnej krízy, keď svojím pretaktizovaným postupom umožnila HZDS skonsolidovať rady, takže nádeje niektorých opozičných strán (i "čerstvých demokratov" v SNS a ZRS) prinajmenej na presadenie niektorých opozičných kandidátov do kontrolných orgánov NR SR a FNM spľasli ako bublina. A keďže ani SDĽ zo svojho "záberu" takmer vôbec neprofitovala, pretože jedinému opozičnému zástupcovi v OKO, poslancovi SDĽ V. Sopkovi, po zistení, ako s ňou bolo vybabrané, sama pozastavila činnosť v tomto orgáne, mohli sme sa oprávnene (?) domnievať, že poučená z krízového vývoja v koalícii nebude robiť ďalšie chyby. (Veď viete, kto sa učí na vlastných chybách.)
Avšak SDĽ zabrala aj po ďalší raz - pri voľbe do masmediálnych rád, keď iba vďaka prítomnosti jej poslancov boli v druhom kole zvolení dvaja zástupcovia Matice slovenskej. Možno by niekto mohol SDĽ vyčítať, že sa nechcela dohodnúť s inými opozičnými poslaneckými klubmi o vzájomnej podpore kandidátov tých klubov do Rady SRo, ktorí nebudú zvolení do Rady STV, proti takejto výčitke však svedčí slovenské príslovie o košeli a kabáte. A napokon, neurobili by ste to aj vy, keby ste uverili, že váš kandidát J. Nižňanský je pre koalíciu prijateľný, ako to počas rokovaní povedal T. Cabaj z HZDS? A že hlasovanie v prvom kole o takejto prijateľnosti kandidáta SDĽ pre koaličnú väčšinu nesvedčilo? Pre stranu, ktorá chce byť za každú cenu svojskou alternatívou, to nie je dôležité.