Už, už to mohlo vyzerať, že Miroslav Lajčák pristúpi na to, aby sa relatívne hladko presunul z ministerstva zahraničných vecí do Prezidentského paláca.
Vzdušnou čiarou je to necelý kilometer a z potenciálnych smeráckych kandidátov je od dnešného paláca Lajčák najmenej vzdialený aj mentálne (pričom stále dosť).
Fico nejde proti Lajčákovi, hrá na voličov. Smer má o neho stále záujem Čítajte Kládol si však priveľa podmienok, ktoré očividne nie sú Robertovi Ficovi po vôli – nezávislú kandidatúru a verejnú výzvu osobností, aby do prezidentského súboja nakoniec šiel.
Predsa len chcel byť trošku prosený a nevyzerať ako posledná kádrová rezerva. Navyše po toľkých veľmi hlasných nie.
Absolútna personálna bezradnosť Smeru už nie je záver politologickej analýzy, ale bežný fakt. Preto je zvláštne, že aj jediného zmysluplného potenciálneho kandidáta, navyše favorita prieskumov, si Fico podáva na niečom takom imaginárnom, ako je pakt z Marakéša.
Jasné, cieli na pudy svojich skalných voličov, ale už v minulosti sa mohol presvedčiť, že keď vytiahol utečencov, bodovali v prvom rade extrémisti (a to nielen z ĽSNS).
Ego u poslanca už nepúšťa. Len sa Ficovi môže stať, že takto nebude mať percentá a ani prezidenta. A to od oboch je jeho politická budúcnosť veľmi závislá.
