SME
Pondelok, 15. august, 2022 | Meniny má Marcela

Terorizmus je lacný spôsob ako destabilizovať spoločnosť

Je niečo veľmi civilizované na projekte, kde sú Nemci menšinou.

Thomas Hylland Eriksen vyučuje sociálnu antropológiu na Univerzite v Oslo. Bol predsedom Európskej asociácie sociálnych antropológov. Do Bratislavy prišiel na pozvanie Stredoeurópskeho fóra. (Zdroj: PETER ŽUPNÍK)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Komentoval proces s Breivikom, ktorý proti jeho myšlienkam napísal svoj manifest.

Thomas Hylland Eriksen je nórsky antropológ, ktorý sa neprestáva vyjadrovať k spoločenským otázkam.

Rozprávali sme sa s ním o podobe Európy, multikulturalizme a politickom násilí.

Aký je pohľad na Úniu z Nórska?

Nórsko je takmer členom EÚ. Sme členom Schengenu, Erasmu, posielame veľa peňazí do Bruselu.

Keď moji priatelia tomuto vzťahu nerozumejú, poviem im, že je to ako žiť spolu bez papiera. Ak ste manželia, všetko pokrýva jeden dokument, ak nie ste, potrebujete na každý úkon špeciálny dokument.

Sme zároveň výnimkou, pretože máme všetko to nezaslúžené bohatstvo.

Veľa sa teraz hovorí o reforme Únie, ako by sa mala zmeniť?

Únia práve teraz potrebuje podporu, nie ako ekonomický, ale ako politický projekt. Na začiatku to totiž nebolo o ekonomike a nemusí to tak byť ani v budúcnosti.

Je niečo veľmi civilizované na projekte, kde sú Nemci menšinou a musia sa podrobiť predstave, že ich návrh nemusí prejsť.

Slováci sú vo veľkej miere eurooptimisti, otázne však je, ako dlho im to vydrží.

Teraz tu máme odstupujúcu Angelu Merkelovú, ktorá bola symbolom slušnosti. Macron je kontroverznejší, ale vyslovuje sa za hodnoty republiky a kozmopolitizmu. A to v čase, keď je to veľmi nepopulárne.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Naše krajiny sa nachádzajú v pásme štátov, ktoré sa ťahá od Nórska po Grécko, kde si ich vymieňali impériá. U nás to nebolo také búrlivé ako v strednej Európe, ale aj my sme boli raz pod Dánmi a potom pod Švédmi. Preto je pre nás Únia dôležitá.

Počujeme sťažnosti, že EÚ nie je prítomná na úrovni bežného života. Ale je tu tiež spoločná mena, vlajka, pasy, to sú mocné signály spolunáležitosti. Mala by Únia viac dbať na symboly?

Poznáte knihu Michaela Billiga Banálny nacionalizmus? Autor hovorí o zástave, ktorá neveje, ale je prítomná, dostane sa do povedomia. Európa by v prvom rade mala dbať na identitu, ktorá nás nenúti byť rovnakí, ale uznáva rozličnosti.

Hinduizmus rieši podobný problém, že ľudia sa modlia k rozličným bohom a robia to rôznymi spôsobmi, kým v kresťanstve a islame je požiadavka jednotnosti a jednej správnej cesty. V tomto rešpektovaní rôznosti by mohol byť inšpiratívny práve hinduizmus.

Viete, ešte začiatkom 90. rokov som bol v Prahe na konferencii. Boli sme pomerne mladí, mesto sa otváralo svetu a pivo bolo lacné. Rozprávali sme sa o novej európskej identite, kde sa pod vlajkou s hviezdami usmievajú ľudia rôznych národov. Ľudia z východného bloku však vraveli, že toto už videli, to bol stalinizmus.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hovorili, že nanútiť ľuďom identitu zhora nebude úspešné. Rôznosť by nemala byť vnímaná ako problém, ale ako zdroj.

No nebola aj národná identita malých etník ako Slováci či Nóri daná zvrchu?

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Už to začína byť naozaj podozrivé.


Teraz
Malicherná politika Igora Matoviča umožnila návrat Roberta Fica na politické výslnie.

Slovensko naliehavo potrebuje trochu thatcherizmu.


59m

Je zvyknutý na ráznejšie konanie.


6 h
Peter Tkačenko

V OĽaNO nechápu rozdiel medzi vyjednávaním a argumentáciou.


23 h
SkryťZatvoriť reklamu