Autor je politológ a hovorca ZMOS
Politické strany po komunálnych voľbách rady prifarbujú realitu. Ak chceme hodnotiť ich skutočný úspech, nemôžeme to limitovať iba mandátmi, ktoré získali nezávislí kandidáti na úkor straníckej konkurencie.
Dokonca by sme ani nemali pristúpiť na bilanciu širokých koalícií, v ktorých si úspešného primátora pripíše mnoho strán. Tento prístup nielenže vytvára dojem, že v takmer troch tisíckach samospráv máme desaťtistíce starostov a primátorov, ale vytvára metodiku, podľa ktorej niet porazenej strany.
A takto to predsa nie je. Na politické strany je vhodnejšie sa pozrieť podľa samostatnej kandidatúry, teda jeden kandidát a jedna značka. Tento pohľad dotvára reálnejší obraz o situácii v území ako preferované adoptovanie si zvoleného kandidáta každou zo strán širokej koalície.
Tak šiel čas v komunále
V roku 1998 tvorili vládnu koalíciu SDK, SDĽ, SOP a SMK, ktorých starostovia a primátori obsadili v decembrových komunálnych voľbách 982 kresiel a ďalších 15 115 mandátov mali v zastupiteľstvách. Opozícii patrilo 716 richtárskych stoličiek a 10 276 poslaneckých miest.
“Strany viac reagujú na spoločenskú náladu, hoci by ju mali aktívnejšie tvoriť.
„
O štyri roky neskôr mali starostovia zo strán vládnej koalície (SDKÚ, KDH, ANO, SMK) 610 starostov a primátorov, pričom vtedajšie opozičné strany (Smer, HZDS a KSS) ich obsadili 452. Koalícia mala v tom čase 6951 poslancov a opozičné strany 4532.
