Na masových mítingoch v 90. rokoch sme nekričali Všetka ropa Abramovičovi! ani Peniaze miliardárovi Putinovi! a ani vo sne by nám nenapadlo, že budú zabíjať novinárov. Tak hovorí jeden z hrdinov knihy Časy zo second handu (Koniec červeného človeka).
Autorka za reportáže o živote v socializme a po ňom získala v roku 2015 Nobelovu cenu. SVETLANA ALEXIJEVIČOVÁ prišla do Bratislavy na pozvanie Stredoeurópskeho fóra.
Čitateľ pri vašich knihách plače, prekladatelia plačú, plačete aj vy?
Plakala som pri písaní, pretože som netušila, že toľkí ľudia majú radi Stalina.
Napísali ste sériu piatich kníh o ZSSR, ktoré sú založené na rozprávaní obyčajných ľudí. Ako ste prišli na to, že najlepšie vám vysvetlia vojnu aj socializmus oni?
Bola som také dievča od kníh, vyrastala som na Ukrajine u babičky. Ako 10-, 14-ročná som mala vo zvyku počúvať rozhovory žien. Rozprávali strašlivé príbehy, až kruté. Ako partizáni zaobchádzali s miestnymi, báli sa ich rovnako ako Nemcov.
Všetky tie príbehy boli prešpikované príbehmi o láske. Boli to mladé ženy, ktoré spomínali, aká bola posledná noc s ich Ivanom pred odchodom na front. To na mňa urobilo obrovský dojem.
Keď som skončila žurnalistiku, hľadala som spôsob, akým písať, ale nič podobné tým príbehom z detstva som nenachádzala. Až kým som neobjavila knihu Alesia Adamoviča Som z ohnivej dediny. A zrazu som pochopila, že román môže vyzerať inak, že literatúra je aj niečo iné ako Vojna a mier.
Aká to bola kniha?
Na vojnu sa tam nazeralo inak, napríklad od pasenia kráv. A táto jedna epizóda ma naozaj uchvátila. Chlapec si spomína na to, ako jeho sestrička hovorí, keď ich zhromaždili v dome, ktorý mali podpáliť: „Mamička, prečo si mi obula tieto gumové čižmičky, budú dlho horieť.“
A ja som si uvedomila, že som sa s ničím podobným v literatúre nestretla. Že literatúra v mnohom životu nesiaha ani po členky.
Ako ste vedeli, kam ísť za príbehmi a kam nie?
Hneď som vedela, že to musí byť kniha o vojne, pretože takej knihy nebolo. Ako novinárka som postretávala mnohé ženy, urobili na mňa oveľa väčší dojem ako muži. Rozprávali totiž o takej vojne, akú som z kníh nepoznala.
“Je veľa socializmov, vo francúzskej či vo švédskej politike. Ale ak sa to udeje ako v Rusku, že poskočíte z feudalizmu do socializmu, výsledkom je len krv.
„
