Autor je veľvyslanec Ukrajiny na Slovensku
Každú poslednú novembrovú sobotu si Ukrajinci uctievajú pamiatku tých, ktorí zomreli od hladu v dôsledku hladomoru.
Hladomor sa stal najväčšou tragédiou v dejinách ukrajinského ľudu. Pre svoj rozsah, krutosť a cynickosť zo strany vlády a následky pre budúce generácie nemá analógiu. Táto demografická katastrofa zasiala v dušiach miliónov ľudí fyzický pocit strachu a nezvratne ovplyvnila genofond národa.
OSN: Hladomor je genocída
Valné zhromaždenie OSN 9. decembra 1948 schválilo Konvenciu o zabránení a trestaní zločinu genocídy. Sovietska Ukrajina podpísala dokument v roku 1949 a v 1954 bol ratifikovaný.
V súlade s článkom II Konvencie "genocída znamená ktorýkoľvek z nasledovných činov, ktorých zámerom je zničiť, úplne alebo čiastočne, národnostnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ako takú".
Je preukázané, že hladomor na Ukrajine v rokoch 1932 – 1933 mal všetky znaky genocídy, predovšetkým: potláčanie ukrajinského národného oslobodzovacieho hnutia a zamedzenie budovania nezávislého ukrajinského štátu; násilné odobratie všetkých druhov potravín od poľnohospodárov a zamedzenie prístupu k jedlu.
K takému istému záveru prišli aj členovia medzinárodnej komisie, ktorá v rokoch 1988 – 1990 vyšetrovala hladomor na Ukrajine.
Trestná politika boľševikov
Hlavným dôvodom hladomoru bola cielená trestná politika boľševického vedenia.
Hladomor, ktorý sa šíril od roku 1932, dosiahol najhoršie rozmery začiatkom roka 1933. Podľa analýzy výskumníkov na Ukrajine denne zomrelo od hladu 25 000 ľudí, každú hodinu tisíc ľudí, každú minútu sedemnásť ľudí. Priemerná dĺžka života Ukrajincov v roku 1933 predstavovala 7,3 roka u mužov a u žien 10,9 roka.
Konfiškácia potravín pokračovala bez ohľadu na fakt, že od hladu vymierali celé dediny.
