Nedávna najväčšia mimoparlamentná strana a v súčasnosti jedna z najmenších parlamentných strán zvládla svoj kongres spôsobom, aký je typický pre strany stabilizované alebo zmierené s osudom. Na kongrese Demokratickej strany bolo opätovne a bezo zmeny zvolené staronové vedenie, ktorému sa síce darí podľa predstáv členov DS stabilizovať stranu, druhou stranou tohto javu je však fakt, že stabilizované sú aj volebné preferencie DS. Problémom sympatizantov a členov najmenšej občianskej pravicovej strany je skutočnosť, že preferencie sú dlhodobo stabilizované pod cifrou, zaručujúcou účasť v NR SR.
Kongres sa udial bez vážnejších sporov - hoci kandidatúru V. Chlipalu na post podpredsedu strany delegáti v konečnom dôsledku odmietli so "stratou desiatky", keďže si odhlasovali ukončenie diskusie a neumožnili tak niektorým delegátom vystúpiť. Rokovací poriadok DS to síce umožňuje, duch demokracie sa však pohybuje v takomto prípade niekde inde.
DS teda nemení tváre, ak však chce uspieť, t.j. stať sa relevantnou stranou v NR SR a presadzovať svoje zámery, musí meniť spôsoby, a o tom bola diskusia o politickej stratégii strany. Z jej výsledkov vyplýva, že DS je pevne rozhodnutá vytvoriť volebnú koalíciu s KDH (čo sa jej pravdepodobne najmä kvôli tlaku voličov a kalkuláciám vnútri KDH podarí), zintenzívniť činnosť na miestnej úrovni (čomu má pomôcť prijatý Komunálny program), zintenzívniť mediálnu činnosť a pokračovať v dôslednej opozičnej činnosti bez akéhokoľvek koketovania s vládnou koalíciou. Isteže to neznamená automatický prienik do poslaneckých lavíc či rast preferencií - avšak pokus o ráznejšie presadenie občianskej konzervatívnej strany do slovenského politického spektra nemusí byť bez šancí. V tom by mohol byť rozdiel medzi súčasnými pozíciami DS a predsedu vlády - pozícia DS nie je síce vynikajúca, nemusí byť však ani beznádejná. Čo nie je pre občiansku pravicu sedem rokov po novembri 1989 žiadna sláva.
