Už samotný fakt, že Andreja Danka treba pre plagiátorstvo odvolávať a neodstúpil z vlastnej vôle, odráža úroveň politickej kultúry v tejto krajine.
Nie je to ani len šokujúce, lebo politici za zlyhania na Slovensku neodstupujú, tobôž nie z vlastnej vôle. Až na zriedkavé deviácie od politickej doktríny: prijať zodpovednosť za zlyhanie je slabosť.

Čo je však vážnejšie, zľahčovanie plagiátorstva je odkaz pre všetkých, ktorí sa svoje diplomové práce len chystajú písať.
Sú to pootvorené dvere pre obskúrne firmy, ktoré sa akademickým podvodom živia, zaručujú anonymitu a pripravujú takzvané "podklady na dizertačné práce" už za 15 eur.
Sú to prižmúrené oči nad stavom školstva. To, že si niekedy samotní učitelia privyrábajú písaním diplomoviek a školských prác, asi nie je len internetová anekdota.
Práve takáto "investícia" do vzdelania devalvuje akadémiu a má za následok, že na Slovensku sa titul nosí ako nevkusná kravata alebo lacná bižutéria. Rigorózna práca Andreja Danka otvorila oveľa dôležitejšiu tému než len politický osud človeka, ktorý vo svojej prehnanej simulácii štátnika zabudol, že súčasťou roly, ktorú hrá mizerne, je sila a pravdivosť slova.
Dankov príbeh utajenej rigoróznej práce by mal najviac rozrušiť rektorov a dekanov univerzít.
V normálnej krajine hodnotu diplomu určuje integrita a dôveryhodnosť inštitúcie, ktorá ho udeľuje.
Ale v krajine, ktorá pomaly necíti rozdiel medzi diplomom udeleným potemkinovskou školou a skutočnou univerzitou, samotné vzdelanie devalvuje.