Autor je študent histórie na Univerzite Komenského
Nárast pravicových tendencií u mladých Stredoeurópanov môže vyústiť do opätovného rozdelenia kontinentu na dva ideologicky znepriatelené tábory.
Mladí ľudia sa vo svojej politickej orientácii vymedzujú voči svojim rodičom, čo sa obvykle premietne aj do volebných výsledkov. Od konca druhej svetovej vojny platila v Európe preto známa ľudová múdrosť, že staršie generácie sú konzervatívnejšie a mladé naopak liberálnejšie.
Nepotvrdzuje nám to pritom len naša vlastná intuícia, ale aj odborná literatúra. V západnej Európe alebo Severnej Amerike táto politická teória s menšími obmenami (súčasná mládež je možno viac libertariánsky ladená) funguje dodnes.
Ale čo ak sa pozrieme do strednej a východnej Európy?
Situácia je vo väčšine krajín bývalého východného bloku zdanlivo presne opačná. Konzervatívne strany od nového tisícročia stále rozširujú svoj voličský elektorát a zdá sa, že na niektorých miestach dokonca onedlho získajú ideologický monopol na politickú moc.
Znaky tejto nepredvídateľnej zmeny môžeme pozorovať už teraz v Orbánovom Maďarsku alebo Kaczyńského Poľsku.
Možno ešte prekvapivejšia je však skutočnosť, že populistická pravica v týchto krajinách (na rozdiel od USA alebo Británie) čerpá svoju volebnú silu často práve u mladých ľudí.
Na jednej strane sa tak potvrdzuje, že mládež je skutočne tá najradikálnejšia, jej extrémizmus sa však manifestuje na opačnej časti politického spektra, než sme boli doteraz zvyknutí. Ako je to vôbec možné?
Krátka odpoveď sa ponúka sama, pretože je tá najočividnejšia: obyvatelia krajín, kde vládol komunistický režim pevnou rukou štyri dlhé desaťročia a zanechal za sebou nezmazateľnú stopu na lokálnej populácii, majú inú historickú skúsenosť a videnie sveta ako ich západní kolegovia.
Sú si napríklad dobre vedomí toho, čo je to socializmus a aké extrémne môžu niektoré ľavicové idey byť v realite, ak sú implementované celoplošne na ľudskú spoločnosť.
Dlhšia odpoveď je však komplikovanejšia a vyžaduje si hlbšiu analýzu postkomunistickej volebnej mentality.
Prieskum Focusu: Mládež by volila najmä extrémistov Čítajte Pravicová rebélia
Tento fenomén môžeme pozorovať prakticky vo všetkých štátoch, ktoré si prešli podobným vývojom. Najžiarivejším príkladom je pritom súčasné Maďarsko. V aprílových parlamentných voľbách tam opäť zvíťazil vládny Fidesz premiéra Viktora Orbána, ktorý získal vo vekovej kategórii od 18 do 29 rokov až 38 percent hlasov.
Áno, je to menej, ako mal celkovo (okolo 49 percent), ale musíme pochopiť, že aj keď je Fidesz nominálne konzervatívny a tiež pravicový politický subjekt, ide predovšetkým o stranu jedného egoistického autokrata bez jednoznačne vymedzenej ideológie – možno okrem neohraničeného populizmu.
Nezabúdajme ani na to, že Fidesz bol v 90. rokoch ešte hrdo liberálnou stranou.
Takáto ideologická nevymedzenosť, ktorá býva špecifická práve pre strednú a východnú Európu, nie je však prítomná v strane Jobbik. Tá je druhá najsilnejšia v maďarskom parlamente, pričom býva označovaná za krajne pravicovú či ultranacionalistickú a napriek tomu (alebo skôr práve preto) ju volilo až 31 percent mladých ľudí – o polovicu viac ako vo všetkých ostatných vekových kategóriách.
Podľa prieskumov je tiež Jobbik najpopulárnejší medzi maďarskými študentmi.
“Komunisti a ich nemenná dogma zmrazili stredoeurópske spoločnosti v konzervatívnej histórii.
„
Podobné štatistiky máme k dispozícii aj z ďalších krajín Visegrádskej štvorky. V Poľsku je medzi mladými veľmi populárna vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslawa Kaczyńského. V posledných parlamentných voľbách získala táto silno kresťansky a konzervatívne orientovaná strana 26 percent hlasov u ľudí do 29 rokov.
Na druhom mieste sa pritom umiestnila euroskeptická a antiestablišmentová strana Kukiz'15 populárneho rockera Pawela Kukiza so ziskom okolo 20 percent a nasledovala ju pravicová strana KORWiN so 16 percentami, ktorej predsedom je bývalý europoslanec Janusz Korwin-Mikke.
