Slovenská politika opustila doménu faktov. Fakty pre diškurz okolo paktu o migrácii nie sú pre väčšinu politických strán podstatné. Práve naopak.
Narúšali by komunikačné ťaženie populistov, ktorí nemohli vynechať takú veľkolepú šancu hádzať sa k nohám najxenofóbnejšieho voliča.
Samozrejme, výlučne vo svojom, a nie v záujme krajiny.

Miroslav Lajčák sa drží faktov a vysvetľuje, že to, čo populisti maľujú ako pozývací list pre nepriateľské vojská, je odporúčací dokument, ktorý Slovensko na nič nezaväzuje.
A v žiadnom prípade neobsahuje pôdorys mešít, ktoré Slovensko bude musieť postaviť.
Voliča hysterizujú najmä vyprázdnené strany, ktoré sa témy migrácie chytajú ako záchranného kolesa, aby ich udržalo na hladine voličskej pozornosti. Bez akejkoľvek politickej zodpovednosti.
Menia slovo migrácia na spúšťač nenávisti a strachu bez akéhokoľvek kontextu, a to aj vtedy, ak dokument hovorí o Slovákoch v zahraničí.
Lajčák chápe, že ak má ešte nejaké medzinárodné diplomatické ambície, nemôže meniť svoju rétoriku podľa toho, ako veľmi sa Robert Fico alebo Andrej Danko cítia politicky ohrození.
Lebo mnoho jeho medzinárodných kolegov ešte stále verí na fakty.