Niekedy človek pozerá na politické udalosti a na prvý pohľad nevie vôbec nijako pochopiť, čo sa mu odohráva pred očami.
Inokedy sa mu stane, že pozerá a pozerá a nevie to pochopiť ani na druhýkrát, ani na tretíkrát.

Napríklad spôsob, akým sa Béla Bugár necháva ponižovať v koalícii, sa zdá v takom príkrom rozpore s politickou logikou, že to jednoducho nejde do hlavy.
Nie, teraz nejde o to, že do spolku so Smerom a SNS vstúpil, za akých podmienok, a že v ňom zotrváva. To sa hocikomu môže nepáčiť, ale logiku to má, tomu rozumieme azda až pridobre.
Nezmyselné je, prečo sa podchvíľou necháva strhnúť k hrozeniu päsťou, keď sa vzápätí ukáže, že vec je mu ukradnutá a akurát si ušije z hanby (asi piaty) kabát.
Napríklad ako teraz, keď dal najprv najavo, že Andrej Danko by mal rezignovať na post predsedu parlamentu a potom pre to odmietol čokoľvek urobiť.