Mať názor na kauzu Hedvigy Malinovej je podobné, ako mať názor na vraždu Ľudmily Cervanovej. Mnohým, ba väčšine, sa to podarilo, od istého času patrí k dobrému tónu mať názor na to, ako to celé bolo, ktorá spravodajská služba komu podhodila aké falošné stopy, a každého s iným názorom považovať za ovcu alebo aspoň nedouka.
Pritom v takýchto komplexných témach je absencia názoru skôr cnosťou, často je najférovejším prístupom povedať prosté „neviem“.
Prípad Malinovej od začiatku vyzeral ako banálna, etnickou nenávisťou motivovaná výtržnosť, potom sa (najmä vďaka politickým zásahom Robertov Fica a Kaliňáka, pozdravujeme) preklopil do roviny domýšľavej študentky a následne sa roztočil kolotoč zaručene pravých informácií o zmanipulovaných lekárskych správach v kombinácii s činnosťou rôznych rozviedok.
