Na dvanásť rokov starej kauze Hedvigy Žákovej Malinovej je hrozných veľa vecí, od národnostného násilia, cez ego a ambície vtedy mladého ministra Roberta Kaliňáka, po zneváženie práv jednej ženy (minimálne prezumpcie neviny) na politický boj a následnú neochotu Roberta Fica ospravedlniť sa.

Ale najobludnejšie je to, že sa z nej stal vzorec, toľkokrát využitý v neskorších rokoch proti tým, ktorí si dovolili kritizovať, poukázať na neprávosti, či dokonca na možné trestné činy.
Dnes pred súdom stoja Rómovia z Moldavy nad Bodvou, hovoriť by vedel aj prokurátor Vasiľ Špirko, no a nehorázne je aj vyšetrovanie aktivistov Za slušné Slovensko.
Nie že by sme chceli tvrdiť, že ak niekto spácha trestný čin, hoc aj z dobrých pohnútok, nemal by byť stíhaný a súdený, ako tu opakovane zaznelo v prípade Rybanič. Spravodlivosť je pre všetkých bez rozdielu.
A rovnako by mala platiť pre tých, ktorí dvanásť rokov využívali inštitúcie vo svoj osobný prospech a proti vlastným občanom.