Vysoko odborné spory - trebárs v zdravotníctve - by sa nemali končiť návrhmi na odvolávanie ministra a už vôbec nie trestnými oznámeniami.
Viera v schopnosť nájdenia konsenzu blízko najlepšieho riešenia je súčasťou predstavy o dobrej politike.
Na strane druhej. Z vyhrocovania opozičnej totožnosti SaS sa dalo vytušiť, že riešenie ministerky Kalavskej v otázke liekových úhrad spustí volanie po radikálnych krokoch.

Sedemdesiat miliónov, ktoré vraj mohla podpisom ušetriť - a neušetrila - je príliš veľký peniaz.
Pričom jej argument, že farmafirmy nechceli pristúpiť, a to v krkolomnom čase dvoch dní (!), na nové cenové návrhy, je - teda z laického podhľadu stĺpčeka - dosť nezrozumiteľný.
Prečo by pristúpiť mali, ak im zostane tých 70 miliónov?
Premiér hlási podporu ministerky, čo uprostred obviňovania, kto všetko v rezorte má - počínajúc jej manželom - väzby na liekový priemysel, vyznieva ako pštrosí reflex.
Odborníkov nikdy nie je dosť, ale lepší v rezorte sú takí, ktorí nevzbudzujú podozrenia v momente takého či onakého rozhodnutia.