Autor je ekonóm a pedagóg
Ak vydrží trend posledných rokov, oficiálna rozvojová pomoc už čoskoro prestane byť najdôležitejším peňažným tokom smerujúcim do najmenej rozvinutých krajín sveta.
Nenahradia ju však ani priame zahraničné investície, ani príjmy z vývozu tovarov a služieb, ani v tejto časti sveta de facto neexistujúce krátkodobé nákupy cenných papierov na finančných trhoch.
Najmohutnejší prílev peňazí prichádza z iného zdroja. Tým sú remitencie, teda peňažné prostriedky, ktoré posielajú migranti zväčša svojím rodinným príslušníkom v krajine pôvodu.
V súčasnosti tak do najmenej rozvinutých krajín každoročne prichádza 41 miliárd dolárov. To je dvaapolkrát viac než pred desiatimi rokmi a takmer deväťkrát viac ako dve dekády dozadu.
Nájdu sa krajiny, kde remitencie predstavujú aj viac než 30 percent HDP.
Klesajúca závislosť na rozvojovej pomoci a zvyšovanie podielu remitencií je, zdá sa, dobrou správou. Niežeby pomoc nefungovala, zmiešaná historická skúsenosť s ňou je však z veľkej časti výsledkom najmä toho, že mnohokrát nešlo o pomoc rozvojovú.
