Hoci kremeľskej verzii, že ruská flotila „musela“ zastaviť plavbu ukrajinských člnov aj s použitím zbraní, nevieme takto zdiaľky oponovať, je nad slnko jasné, že ak sa v Kerčskom prielive udiala „jednoznačná provokácia“ (Peskov), tak z ruskej strany.

Šesť zranených vojakov, dvadsať zajatých a tri zhabané lode nie sú nijaký jackpot, ktorý by akurát Porošenkovi a spol. chýbal do šťastia (spokojnosti). Načo by už skúšali ruskú pobrežnú stráž, ak z toho nemajú akýsi (marketingový) profit?
Ozaj nevidieť, čo by Kyjev získal z incidentu („provokácie“) v tejto podobe.
Argument, že Porošenko potreboval zámienku na vyhlásenie výnimočného stavu, je málo platný, keďže ju nepotreboval. Každodenná realita v Donbase a napokon samotná okupácia Krymu sú na štatárium – ak po ňom niekto túži – akurát dosť samy osebe.
Naopak, nie je jasné, čo bránilo čiernomorskej flotile riešiť situáciu mierumilovnejšie, čiže – napríklad – nenarážať loďou do ukrajinského plavidla.