Autor je analytikom think-tanku STRATPOL – Inštitút strategických politík
Vyhrotená verejná debata o tzv. Globálnom kompakte OSN o migrácii, ktorá zapríčinila aj politickú rošádu na poste ministra zahraničných vecí, dobre poslúži ako ilustratívny príklad argumentu tohto komentára.
Zahraničnopolitické témy sa stávajú čoraz častejšie nástrojmi domácej politiky vyvolávajúcimi vyhranené postoje. V prípade migrácie samej osebe možno hovoriť v našom regióne o bezkonkurenčne najsilnejšej téme.
Niet zrejme pochýb, že jedným z najvýraznejších aspektov celého diania okolo migrácie sú emócie.
Veľký návrat k emóciám ako k hybnej sile politiky a celkový posun k istej iracionalite, sú javy pozorovateľné dnes prakticky v globálnom meradle. Slovenská spoločnosť a jej politickí reprezentanti nie sú v tomto ohľade žiadnou avantgardou.
Naopak, mnohé prejavy v zahraničí už do očí bijúce, sú u nás manifestované zatiaľ len v zárodkoch.
Konflikt, nie konsenzus
Strata dôvery k tradičným médiám, politikom, politickým stranám a ďalším spoločenským inštitúciám je trendom, ktorý spoľahlivo prekračuje hranice národných štátov.
