Už samotný fakt, že Andrej Danko pre plagiátorstvo neodstúpil z vlastnej vôle, odráža úroveň politickej kultúry v tejto krajine.

Zľahčovanie plagiátorstva je odkaz pre všetkých, ktorí sa svoje práce len chystajú písať. Sú to pootvorené dvere pre obskúrne firmy, ktoré sa akademickým podvodom živia, zaručujú anonymitu a pripravujú takzvané „podklady na záverečné práce“.
Sú to prižmúrené oči nad stavom školstva, v ktorom si takto privyrábajú niekedy aj samotní učitelia.
Dankova rigorózna práca otvorila oveľa dôležitejšiu tému, než je len politický osud človeka, ktorý v prehnanej simulácii štátnika zabudol, že súčasťou roly, ktorú hrá mizerne, je sila a pravdivosť slova.
Príbeh Dankovej rigoróznej práce by mal najviac rozrušiť rektorov a dekanov univerzít. Hodnotu diplomu určuje integrita a dôveryhodnosť inštitúcie, ktorá ho udeľuje.
Ale v krajine, ktorá pomaly necíti rozdiel medzi diplomom udeleným potemkinovskou školou a skutočnou univerzitou, samotné vzdelanie devalvuje.