Autorke je lekárka a spisovateľka
Nedávno som poslala desaťročnú dcéru do kaderníctva dať si podstrihnúť vlasy. Kaderníctvo je len na konci ulice, chodieva tam sama už dlhšie – bol to jeden z mojich výrazov toho, že je už veľká, čo si aj patrične cenila.
Teraz však kaderníčka, na ktorú si zvykla, nepracovala, a vo vedľajších dverách si ju nevšímali. Keď konečne predniesla svoju požiadavku, dostalo sa jej pohoršeného údivu, že je tam sama.
Naveľa jej tie vlasy podstrihli, ale s kyslým výrazom, ktorý si pamätáte zo svojho detstva u predavačiek, poštových úradníčok a iných osôb, ktoré sa k deťom správali ako k podľuďom, ale ich rétorika sa menila, ak bol nablízku rodič – a extrémnu milotu dosahovala, ak bol ten rodič v nejakom významnom malomestskom postavení.
