SME
Pondelok, 15. august, 2022 | Meniny má Marcela

Slovenskí akože lídri nasledujú väčšiny (píše Michal Havran)

Slovenské strany, žiaľ, obsahom nedisponujú.

(Zdroj: SME - Gabriel Kuchta)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Minulý týždeň sa odohrala jedna z najzaujímavejších epizód na pochopenie fenoménu politického presvedčenia v slovenskej politike. Vo voľnej parafráze sme sa z médií dozvedeli, že Smer odkazuje Lajčákovi, aby kompakt OSN o svetovej migrácii nebral osobne.

Druhý, nechtiac toto zákulisné vyjadrenie dopĺňajúci výrok, zaslal Most počas hlasovania o Dankovom plagiáte. Píše sa v ňom, že osobné zlyhania nemôžu ohroziť stabilitu vlády a krajiny.

V jednom týždni sme sa tak dostali k doteraz iba tušenej ezoterickej doktríne slovenskej politiky, ktorá, keď ju vyabstrahujeme z dvoch spomenutých textov znie nejako takto: politika a politické presvedčenie nie sú to isté, politika je vec prevádzky, nie je v rozpore s osobnými zlyhaniami a osobné hodnoty nie sú pre ňu prínosom, ale zdrojom problémom.

Pozrime, čo oba výroky znamenajú pre ich vyznávačov a pre nás, ktorí dennodenne znášame rozhodnutia neosobnej politiky ľudí tesne pred osobným zlyhaním alebo po ňom.

Lajčák sa dostal do konfliktu s vlastnými ľuďmi pre text, o ktorom na Slovensku ešte pred dvoma týždňami nikto nepočul. Jeho vlastní ľudia majú celkom jasnú predstavu o tom, ako funguje takzvaná spoločenská nálada, a teda sú ochotní viesť negramotnú polemiku o dokumente, ktorý vo svete odmietajú politici s veľmi podobnou orientáciou, nazvime ich Trumpove detičky.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Vojny na našom kontinente nikdy nevyvolali menšiny, ale pyšné väčšiny presvedčené o svojich zjavených pravdách.

Nežijeme tu sami

V tomto prípade nejde o samotný text a pocit, že napriek tomu, čo si o tom myslíme, sme stále súčasťou tohto sveta a tento svet sa hýbe pre chudobu, klimatickú zmenu, pre pocit všetkých ľudí, že majú právo na lepší život.

Nežijeme sami, no správame sa ako krajina, ktorá sa rozhodla, že vystúpi zo všetkých súvislostí, prestane sa podieľať na riešení problémov sveta, pretože hulákať, že migrantov nechceme, môže nejaká nazi Lívia, ale nemali by to po nej opakovať európske vlády, ktorých ambíciou je ešte stále robiť svet znesiteľnejším a prosperujúcejším.

Štáty a vlády majú byť nositeľmi racionálnej správy spoločnosti a rozumného pohľadu na svet. Súčasťou toho je aj poznanie, že politické problémy nezmiznú tak, že ich vyhlásime za neexistujúce. A migrácia problémom je, rovnako ako klimatická zmena a premena častí východného Slovenska na step.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Peter Tkačenko

Keď bude chcieť, vybaví aj predčasné voľby.


28m

Už to začína byť naozaj podozrivé.


31m
Malicherná politika Igora Matoviča umožnila návrat Roberta Fica na politické výslnie.

Slovensko naliehavo potrebuje trochu thatcherizmu.


1 h

Je zvyknutý na ráznejšie konanie.


7 h
SkryťZatvoriť reklamu