A zase to Pellegrini zopakoval - že protiruské sankcie sú neúčinné, no ak to naši partneri z Únie veľmi chcú, zdvihneme za ne ruku.
Toto je však stále lepšie – áno, až tak hlboko sme klesli po útechu – ako obhajoba nárokov Ruska z dielne národniarov (nazvať to iným menom by bola zbytočná politická korektnosť).

Tí nabádajú k rozvážnosti (rozumej, naťahujú čas). Výsledky tejto rozvahy sme videli už pri kauze Salisbury: najprv si neboli istí a pýtali viac dôkazov, potom ich veselo spochybňovali, napokon to šlo dostratena a viac sme o vyhostení diplomatov – odveta za chemický útok v EÚ – nechyrovali.
Sankcie sú totiž čisto politická vec. Vláda musí vedieť, prečo ich podporuje, a zariadiť sa podľa toho – po inšpiráciu, ako sa vyrovnať s ekonomickými škodami, ráčte pozrieť do Litvy.
Dokola banovať, ako sme utrpeli a ťažkať si, že partneri nás nútia zahlasovať, je len prvá veta, ktorú dokončí Danko.