Smer postupne prichádza o posledné zvyšky zdravého rozumu. Strana je rukojemníkom Roberta Fica, ktorý o jej obsahu už dávno nepremýšľa. Smer má slúžiť jedine jeho ambíciám. Čuchá vo verejnom priestore a keď zacíti frustráciu, hnev alebo strach, okamžite ich využije. Vo svoj prospech. Nezaujímajú ho zajtrajšky a ďalšie generácie.
Pripomína metamorfózy Vladimíra Mečiara v časoch, keď blúznil o tom, že on vie, čo krajina potrebuje a drží ruku na pulze národa. Ale bolo jasné, že netuší, kam Slovensko v skutočnosti patrí a nemal pre krajinu plán, okrem plánu pre seba. A tak všetky svoje šance premrhal.
Teraz Smer a Fica opúšťa Miroslav Lajčák, lebo pochopil, že diskusia, ktorá lomcuje politikmi ako epileptický záchvat, nadobro opustila doménu faktov a pragmatických argumentov. Stala sa lacnou súťažou o najxenofóbnejšieho voliča v ktorej sa prekrikujú navzájom Fico, Danko, Sulík, Kollár, a aj Kotleba. Našli tému, ktorá ich desivo spája. Samozrejme, Lajčákov politický kapitál po tomto odchode narástol.
