SME
Streda, 7. december, 2022 | Meniny má Ambróz

Čo zaznelo na tému paktu OSN, je surrealistické dielo

Príbeh surrealizmu slovenskej politiky.

Na snímke poslanci NR SR vľavo Anton Hrnko a vpravo Jaroslav Paška. (Zdroj: TASR)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Autor je poradcom europoslankyne Anny Záborskej. Článok vyjadruje súkromný názor autora.

Uznesenie parlamentu ku Globálnemu paktu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii je legitímnym prejavom názoru parlamentu. Ústava dáva parlamentu právo „rokovať o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a inej politiky“ a ak sa poslanci rozhodnú prijať uznesenie, nuž, v poriadku.

Toto stanovisko nikoho k ničomu nezaväzuje – súhlas parlamentu je potrebný len pri medzinárodných zmluvách, ktorou globálny pakt nie je. Ak sa vláda napriek tomu rozhodla žiadosť parlamentu rešpektovať, je to opäť celkom normálna vec.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Teda – bola by, pokiaľ by platilo, že ten, kto o nejakom dokumente diskutuje, si ho najprv prečíta a pochopí, čo je v ňom napísané. Pokiaľ by aktéri nečerpali svoje „argumenty“ z konšpiračných stránok a neopierali postoje o geopolitické úvahy z pohostinstva štvrtej cenovej.

Surrealizmus v parlamente

Lenže čerpali a opierali. Výsledok je až surreálny – na prijaté uznesenie zákonodarného zboru už len stačí rukou dopísať „Toto nie je stanovisko parlamentu“ a po zarámovaní vystaviť hneď vedľa slávneho obrazu fajky od Reného Magritta.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Predovšetkým dokument, na ktorý sa uznesenie parlamentu odvoláva, nie je totožný s dokumentom, ktorý na oficiálnej stránke zverejnilo ministerstvo zahraničných vecí. V parlamentnej verzii ide o „globálny pakt“, v ministerskej je to „globálny rámec“. Rozdielov je viac a väčšina z nich má štylistickú povahu, otázka však znie: čo je to za štát, v ktorom zákonodarná moc prerokováva inú verziu dokumentu, než je tá, ktorú komunikuje moc výkonná?

Uznesenie Národnej rady má dve časti. Prvú tvoria konštatovania (akési premisy), druhú závery. Býva zvykom, že závery, v tomto prípade požiadavky na vládu, vyplývajú zo stavu, ktorý je popísaný formou konštatovaní. V našom parlamente však tento zvyk asi nie je železnou košeľou, nezväzuje, ba práve naopak: dáva zástupcom priestor voľne sa nadýchnuť.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Peter Schutz.

Cenové plafóny sú priamou cestou do nedostatkovej ekonomiky.


9 h

Karikatúra denníka SME (Sliacky)


12 h
Zuzana Kepplová, komentátorka denníka SME.

Szijjártó si pochvaľoval Fica.


13 h
Peter Schutz.

Prečo by malo byť podľa pravidiel a rozumu akurát odchádzanie vlády?


14 h
SkryťZatvoriť reklamu