Prečo V. Mečiar chce predsunúť termín volieb o štvrťroka, je tiež ľahko dešifrovateľné. Vykonávať pol roka funkciu premiéra a prevziať zároveň prezidentské právomoci na takéto dlhé obdobie by nerobilo dobrú krv ani doma, ani vo svete.
Ale tri mesiace, to sa ešte dá zvládnuť bez straty desiatky. Okrem toho presunutie termínu parlamentných volieb zamená získať tri mesiace, lebo hospodárska situácia na budúci rok nevyzerá byť vôbec ružová. Zvýšenie cien základných potravín avizoval už aj rezortný minister, pohnú sa aj ceny energií, a hoci premiér sľúbil, že za jeho úradovania sa nezvýši nájomné, zvýšené výdavky na kúrenie a teplú vodu otrasú nejedným rodinným rozpočtom. A keďže začiatkom leta netreba už kúriť, tak dúfa, že verní voliči zabudnú na predchádzajúcu zimu...
Ale najdôležitejším a najúskočnejším bodom Mečiarovej kalkulácie je niečo iné. Dúfa, že štvrťročné spojené premiérsko-prezidentské páky v rukách mu umožnia zasa zopakovať úspech nie nepodobný rokom 1992 a 1994. Pritom si možno sľubuje, že napokon terajších koaličných partnerov zlomí, aby súhlasili s jeho dávnou ideou väčšinového volebného systému.
