Článok pokračuje pod video reklamou
Autor je politológ a publicista
V piatok oznámilo ministerstvo obrany podpísanie zmlúv na nákup amerických lietadiel F-16V. Napriek tomu, že tak mohlo urobiť až po súhlase financov, ktorí ho však nedali.
Prečítajte si tiež: Ministerstvo podpísalo zmluvy na stíhačky F-16. Podľa Pellegriniho neplatia Čítajte V sobotu už ministerstvo tvrdilo, že podpísali len nejaké predbežné zmluvy. Zavádzanie sa už stáva ich komunikačným štandardom.
Samotný výber víťaza bol fraškou. Materiál bol zverejnený len 12 hodín pred schválením. Vláda na jeho základe uprednostnila nákup F-16V pred švédskymi Gripenmi.
Rozkaz znel jasne!
Rozkaz znel jasne: Treba kúpiť 14 kusov F-16! A tak aj v tých pár parametroch, kde Gripen dominuje, bolo potrebné zavádzať.
Disponuje Gripen výkonnejšou raketou (Meteor) ako F-16? Tak ju do porovnania vôbec neuviedli. Je známy skromnými požiadavkami na zabezpečenie a unikátnou schopnosťou pôsobiť aj z obyčajných ciest? Náklady na infraštruktúru ani schopnosť bojovať aj po prípadnom zničení letísk, teda neboli zohľadnené.
Ponuku Švédov na logistické centrum Gajdoš odmietol, lebo „nebola súčasťou oficiálnej ponuky“. Aj keď na verejnosť unikol list – v ktorom za túto ponuku ministerstvo ďakuje a oficiálne žiada ďalšie informácie k tendru. Gajdoš však na tlačovke ohlásil investíciu Lockheedu (výrobca F-16) „Security of supply.“ Čo je v skutočnosti – zabezpečenie dodávky náhradných dielov...
Počet 14 lietadiel ministerstvo dosiahlo hlbokým podhodnotením ich reálneho ročného náletu a nesedí ani prepočet „percentuálnej schopnosti.“
Prečo až tak prvoplánovo a okato? Odpoveď sa možno skrýva tu: medzivládny obchod totiž nie je nijako chránený pred korupciou - je len formou, akou firma predá o 14 lietadiel viac.
Lockheed, ako prakticky každá veľká zbrojárska firma, má na konte mnoho korupčných škandálov.
Pri Gripene, kde bol sprevádzaný korupčným škandálom prakticky každý doterajší kontrakt (čomu sme v minulosti prisudzovali Glváčovu bezvýhradnú podporu Gripenu), sa však nedávno situácia dramaticky zmenila. Švédska vláda stratila trpezlivosť, donútila výrobcu zrušiť spoluprácu s koncernom BAE Systems, ktorý tieto medzinárodné kontrakty zastrešoval a tvrdo vyžaduje transparentnosť.
Zlyhanie analytikov
Tender mali objektívne zhodnotiť analytici Útvaru hodnota za peniaze (UHP). Tí sa sústredili na dva ciele: Posúdiť potrebu nákupu v súlade s odporučeniami NATO a na finančnú analýzu.
