vopred určenému vlastníkovi z vlády na FNM) s ústavou vyhlásil, že priame predaje by FNM už nemal robiť. Vyhlásil to napriek tomu, že si myslí, že FNM to síce do zverejnenia nálezu v Zbierke zákonov robiť môže, nebolo by to však etické.
Jestvuje iný verejný činiteľ, tiež sa nazýva Štefan Gavorník, o ktorého činnosti sa v čase koaličného komunikačného šumu sám predseda vlády vyjadril: "Postupne začali zvnútra poisťovne prichádzať upozornenia na nezákonné nakladanie s peniazmi, poškodzovanie tejto inštitúcie, čo sme žiadali riešiť dozornou radou poisťovne a v dozornej rade poisťovne... Žiadali sme cez FNM prerokovať veci v Prezídiu. Zbytočne. Štefan Gavorník ho vždy rozpustil... Opakujem, že nie je možná spolupráca s Jánom Slotom a absolútne neprijateľný je Štefan Gavorník."
V procese privatizácie sa však pohybuje ešte jeden Štefan Gavorník, ktorý pred časom označil privatizáciu za prichmatizáciu a pre jeden slovenský denník uviedol: "Ale verte mi, mne to nedá spávať. Sú to veci, na ktoré nie sú opravné prostriedky... Keď niekomu dáme za korunu, bude za korunu. Keď za stotisíc, tak za stotisíc... Nehovorím, že sme najčistejší. Čistí sú len tí kamenní v parku, nikto iný." Ak Ústavný súd rozhodol o protiústavnosti spomínanej novely a FNM môže privatizovať len do zverejnenia nálezu, ak aj Ján Ľupták (v čase koaličných poharkaní) vyhlásil, že "v Prezídiu FNM je 9 ľudí - z toho 6 HZDS, 2 ZRS, 1 SNS. Vždy nás prehlasujú," kto uverí, že z etických dôvodov sa privatizovať nebude?
