postov štátnych tajomníkov. Ba hovorí sa aj funkciách županov či vicežupanov, teda predstaviteľov štátnej správy v regiónoch.
V Bukurešti urobili z hľadiska racionálnej politickej optiky normálny krok s cieľom najväčšiu menšinu nie vytláčať na okraj spoločensko-ekonomického diania, ale primať ju prevziať časť zodpovednosti za správu vecí verejných. Navyše sa tým otupuje doterajší stav, keď sa obe strany vzájomne skôr nezmieriteľne kritizovali ako spolupracovali na odstránení konkrétnych a vecných problémov.
Rumunský príklad by sa mohol stať akýmsi modelom aj pre ostatné štáty regiónu, ktorý desaťročia sužuje problém spolužitia tzv. štátotvorných národov a menšín. Medziiným aj Slovenska, ktoré malo donedávna najlepšiu východiskovú pozíciu ísť v tomto smere vzorom. Žiaľ, radikalizmus jednej i druhej strany, ktoré sa navzájom úplne zámerne a akoby po dohovore živili či dokonca stupňovali vnútropolitickú situáciu, sa však ukazuje napokon ako kontraproduktívny mocenský nástroj. Má totiž iba krátku životnosť a slúži skôr na zakrývanie skutočných politických cieľov. Pravda, ak nechce niekto vyvolať opakovanie exjuhoslovanskej tragédie.